Alexandra Gottasová: Krásná fitnesska ze Žiliny, kterou baví politika
Ahoj Alexandra, predstav sa prosím ťa čitateľom Muscle&Fitness.
Ahojte! Moje meno je Alexandra Gottasová. Mám 22 rokov a pochádzam zo Žiliny. Študujem na UPJŠ v Košiciach a som športovkyňou takmer celý život – ako dieťa som plávala, osem rokov som bola tanečníčkou v súbore Žilinské mažoretky Diana, chvíľu som sa venovala bojovému umeniu Won Hwa Do a momentálne sa venujem cvičeniu ako pretekárka v kategórií bikini fitness.
Začala si súťažiť na jeseň 2018. Aká bola príprava na prvú súťaž a čo ťa dostalo k súťaženiu?
Moja príprava bola celkovo na úplne prvú súťažnú sezónu veľmi zaujímavá, pretože všetko bolo pre mňa nové. Samozrejme mala som informácie o súťažení a vedela som do čoho idem, no presne v tom čase som začala študovať aj na vysokej škole v Košiciach.
Napriek tomu, že som bola naozaj v strese zo štúdia na VŠ, ktoré nie je ani zďaleka také jednoduché ako na strednej škole, spomínam na tú prípravu s úsmevom. Bola som veľmi šťastná, že sa mi už onedlho splní sen a ja sa postavím na pódium a neuveriteľne som sa tešila aj z toho najmenšieho progresu, ktorý sa mi počas prípravy podaril spraviť.
K súťaženiu som sa dostala, dá sa povedať, že z vlastnej tvrdohlavosti. V minulosti som mala problémy s postavou a chcela som schudnúť, a keď som tento cieľ dosiahla, zistila som, že ma cvičenie veľmi baví a chcem napredovať, no nevedela som ako. Vtedy som začala sledovať fitness scénu na Slovensku a objavila som slovenské bikini fitnessky a mojím ďalším cieľom bolo postaviť sa na súťažné pódium. To bolo začiatkom roku 2017 a vlastne takmer o dva roky neskôr sa mi splnil aj tento sen.
Momentálne študuješ na vysokej škole a aj počas štúdia si súťažila. Ako sa ti podarilo skĺbiť tieto dve veci dokopy? Veľa dievčat, ktoré by chceli súťažiť v bikini fitness sa vyhovárajú, že nato nemajú čas kvôli štúdiu, aké tipy by si pre ne mala?
Na začiatku to bolo pre mňa aj pomerne jednoduché, pretože prípravu som začala v auguste a školu až v polovici septembra, čiže som bola dobre rozbehnutá. Po prvých týždňoch na škole, keď prešiel ten taký úvodný stres, ktorý má asi každý prvák na výške, pretože celý systém funguje ináč, som zistila, že ma škola veľmi baví a že to proste pôjde. Ja som sa nikdy na nič nevyhovárala, proste som robila čo ma baví – veď predsa som si túto cestu vybrala sama. Ráno som robila kardio, šla som do školy, hneď po škole na tréning a všetok zvyšný voľný čas som venovala len škole a príprave na ďalší deň. Mala som naozaj nesmierne veľkú motiváciu a bolo aj pár momentov, kedy som vedela, že už idem aj nad hranice mojich možností, ale neodradilo ma to a naďalej som sa do toho snažila dávať 100%. Napríklad si spomínam, ako som sa na súťaži pred nástupom na pódium v šatni učila na zápočet z práva.
Samotná škola nie je podľa mňa vôbec dobrou výhovorkou, no je to stále veľmi individuálna vec. Nemožno povedať, že dievča, ktoré študuje napríklad medicínu alebo jednoducho ťažký odbor do ktorého potrebuje vynakladať veľmi veľké úsilie je výhovorkou. Rovnako to platí aj pre dievčatá, ktoré musia dochádzať do školy niekoľko hodín a podobne. Je jasné, že v takých prípadoch o výhovorku vlastne ani nejde a je to proste prekážkou v plnohodnotnom venovaní sa vlastným záujmom.
Najdôležitejšou vecou je usporiadanie si priorít.
Vieš, že budeš zvládať školu? Že stihneš ísť na tréning? Že dokážeš dodržiavať denný režim a stravu? -súťaž.
Ak máš naopak problém so stravou, že pri najmenšom strese siahaš po čokoládach, alebo ti štúdium ide ťažko, alebo popri škole nemáš dostatok financií,….. -nesúťaž, dorob si školu. Ak je to ale naozaj tvojím snom, nevzdávaj sa a makaj a na to pódium sa postavíš potom.
Ja môžem s čistým svedomím prehlásiť, že nie som typ človeka, ktorý by zanedbával štúdium a aj to, že napriek ťažkostiam som dala do súťažnej prípravy 100%.
Čo plánuješ robiť po škole?
Tak toto je veľmi ťažká otázka, pretože mám veľmi veľa nápadov a dohromady žiaden. Veľmi ma baví politika a vlastne to čo študujem – verejná správa. Viem si teda predstaviť ísť týmto smerom. Zároveň, by som však hneď po škole chcela cestovať a zvažujem aj zahraničné štúdium. Samozrejme veľmi rada by som sa stále venovala fitnessu, pretože ma to skutočne napĺňa.
Jeseň 2019 si vynechala, aby si nabrala chýbajúce svaly, ako sa ti darí v objemovej príprave?
Od poslednej súťažnej prípravy je to so mnou ako na horskej dráhe – raz sa mi darí robiť pekný progres, vidím, že napredujem a vzápätí sa ocitám niekde na nule. Predtým za to mohli rôzne osobné problémy a momentálne mi zavarila karanténa. Od nejakého novembra/decembra minulého roku sa mi darilo, videla som na sebe určité zmeny a potom nastal menší útlm niekedy koncom februára. Keď zatvorili školu bola som šťastná, že do toho môžem dávať naozaj maximum a bude to mať grády, no a dopadlo to tak ako to dopadlo. Čiže moja pôvodná ambícia postaviť sa na súťažné pódium na jeseň 2020 sa presunula na jar, alebo na jeseň 2021, pretože naozaj chcem spraviť pekný progres, nič nechcem zanedbať a chcem dať do toho maximum.
Ako si prežívala karanténu?
Síce toto obdobie dalo mnohým ľuďom priestor na oddych, ja som maximálne vyčerpaná a znechutená. Nonstop som sa venovala škole, trávila som celé dni za počítačom a stále som nevedela čo skôr, len aby som nič nezanedbala. Domáce cvičenie som si najskôr predstavovala ako z tutoriálov na Youtube, no moje plácanie sa po koberci s gumami sa tomu príliš nepodobalo. K tomu ma to extrémne nebavilo a musela som samú seba prehovárať, aby som vôbec vyliezla na stepper. Takže celkom tragédia. Som šťastná, že je to už v podstate za nami a teším sa na normálny život a predovšetkým na poriadne tréningy, ktoré ma bavia a robím ich s chuťou. Čo sa týka stravy ja s ňou nemám žiadny problém, v podstate jem stále to isté a vôbec mi to neprekáža. Počas karantény som sa ale prichytila, že mám tendenciu pol dňa nezjesť takmer nič, čiže si v posledných týždňoch dávam pozor, aby som zjedla dostatok jedla. Občas si zobnem aj niečo „nezdravšie“, ale žiadne prejedanie alebo čosi podobné sa nekoná.
Ďakujem ti za rozhovor! Chcela by si odkázať na záver niečo čitateľom Muscle&Fitness?
Ja sa chcem tiež veľmi pekne poďakovať. Veľmi si to vážim. Tiež by som touto cestou chcela odkázať jedno veľké ďakujem mojej mamine a môjmu priateľovi, ktorí ma neskutočne podporujú a vďaka nim mám možnosť robiť to, čo ma baví. Ďalšie veľké ďakujem poputuje môjmu skvelému trénerovi Tomášovi Tabačiarovi, ktorý vo mňa stále verí, dodáva mi neskutočnú motiváciu a vďaka nemu som spravila nielen progres, ktorý zmenil moje telo, ale zmenila som celý životný štýl. Ešte sa chcem poďakovať mojim priateľom, ktorí pri mne stoja v každej situácií. Naozaj podpora, ktorú dostávam od môjho okolia je neskutočná a nesmierne si ju cením. Dúfam, že nikoho z nich nesklamem a hádam ich raz poteším aj nejakým pekným úspechom.
Ešte raz veľmi pekne ďakujem za rozhovor a prajem všetkým čitateľom, aby nikdy neprestali bojovať a aby sa nikdy nevzdali napriek neúspechom a pádom, ak ich niečo skutočne baví a napĺňa.
Rozhovor s Alexandrou nám do redakce zaslal MÁRIO CRKOŇ