Darcovstvo krvi a šport
Prof. MUDr. DUŠAN HAMAR, PhD. je vedúci oddelenia telovýchovného lekárstva Ústavu vied o športe pri FTVŠ UK v Bratislave, predseda Slovenskej spoločnosti telovýchovného lekárstva, člen exekutívy Medzinárodnej federácie športovej medicíny (FIMS) a lekárskej komisie Medzinárodnej federácie vysokoškolského športu (FISU). Odborným konzultantom MUSCLE&FITNESS je od roku 1991.
Som pravidelný darca krvi. Zaujímalo by ma, aký vplyv má darovanie krvi na organizmus a muskulatúru.
MARTIN, Košice
Väčšina tak výkonných ako aj rekreačných športovcov stojí pred dilemou pri rozhodovaní, či sa stať alebo nestať darcom krvi. Na jednej stane je nutkanie vykonať záslužný humánny čin, za aký možno darovanie krvi považovať, na druhej strane zase obavy z negatívnych následkov straty krvi na športový výkon, úroveň telesnej zdatnosti či účinnosť tréningu.
Z fyziologického hľadiska dochádza pri odobraní necelého pol litra krvi k zníženiu vnútrocievneho objemu, ktorý v závislosti od telesnej hmotnosti dosahuje 7 až 13 %. Výsledkom je nielen mierny pokles krvného tlaku, ale aj zhoršenie podmienok pre prácu srdca. Srdcové komory sa pri nižšom objeme cirkulujúcej krvi v diastole menej výrazne plnia, čo vedie k poklesu systolického (razového) ako aj minútového objemu srdca. Pomalšie prúdiaca krv prenáša z pľúc do pracujúcich svalov menej kyslíka, čo znamená nižšiu intenzitu tvorby aeróbnej energie. Prejaví sa to nižšou intenzitou svalovej práce a v konečnom dôsledku pomalšou rýchlosťou behu, jazdy na bicykli, veslovania a pod.
Takéto teoretické úvahy, založené na mechanizmoch účinku úbytku krvného objemu, boli potvrdené aj experimentálnymi sledovaniami. V jednom z nich bol v skupine trénovaných cyklistov dve hodiny po odbere zaznamenaný významný pokles aeróbneho výkonu pri maximálnom zaťažení. Na druhej strane však fyziologická odozva organizmu na submaximálne zaťaženie nebola významne ovplyvnená. Opakovaný test po 48 hodinách, kedy už došlo k úplnej normalizácii krvného objemu, síce ukázal zreteľnú tendenciu k normalizácii aeróbnej výkonnosti pri maximálnom zaťažení, jej úroveň však stale zostávala významne pod východiskovými hodnotami. Pretrvávanie zhoršenia aeróbnej výkonnosti aj napriek normalizácii objemu cirkulujúcej krvi a obnoveniu pôvodných podmienok pre prácu srdca je dôsledkom zníženia celkového množstva červených krviniek a koncentrácie hemoglobínu. Zostávajúce množstvo červených krviniek ako aj koncentrácia hemoglobínu sa totiž po doplnení tekutín zriedi o približne 10 %. Pri nižšej hladine hemoglobínu sa znižuje množstvo kyslíka, ktoré je krv schopná viazať a transportovať z pľúc do pracujúcich svalov. I napriek tomu, že krvný odber stimuluje novotvorbu červených krviniek v kostnej dreni, úplná obnova na pôvodnú úroveň trvá 2–3 týždne. V priebehu tohto obdobia treba rátať s obmedzením maximálnej aeróbnej výkonnosti.
Zrýchlená obnova červených krviniek vedie k určitému zmladeniu ich populácie. Červené krvinky sa dožívajú v priemere 120 dní, pričom v závere životnosti sa ich schopnosť viazať, transportovať a uvoľňovať kyslík zhoršuje. Určité omladenie červených krviniek ako dôsledok transfúzie považujú niektorí autori za prostriedok zlepšenia aeróbnej výkonnosti. Tento teoretický predpoklad však zatiaľ nebol experimentálne potvrdený.
Vzhľadom na preukázané zhoršenie maximálnej aeróbnej výkonnosti sa preto odporúča, aby sa výkonní vytrvalci vyhli darovaniu krvi v období 2–3 týždňov pred pretekmi. Naopak, rekreační športovci môžu darovať krv prakticky bez obmedzenia, tak ako bežná zdravá populácia.
Aktivity anaeróbneho charakteru (krátkotrvajúce silové, rýchlostné a koordinačné cvičenia) nie sú obmedzené. S výnimkou niekoľkých hodín po odbere, v priebehu ktorých môže dôjsť u vazomotoricky labilnejších osôb, v dôsledku poklesu krvného tlaku pri náhlej zmene polohy, ku kolapsu. Po odbere je dôležitá čo najrýchlejšia náhrada tekutín. V priebehu 1–2 hodín sa odporúča vypiť v štyroch dávkach jeden liter (približne dvojnásobok odobraného krvného objemu) nealkoholického nápoja, napríklad pomarančového džúsu. U mnohonásobných darcov krvi, najmä u žien, treba dbať na dostatočný prívod železa, ktoré je nevyhnutnou súčasťou hemoglobínu a obnovy červených krviniek. Ich zdrojmi sú najmä rôzne druhy mäsa, ryby, orechy, sušené ovocie a listová zelenina. Železo živočíšneho pôvodu sa všeobecne lepšie vstrebáva a považuje sa za vhodnejší zdroj tohoto stopového prvku.
Výkonní vytrvalci by sa vzhľadom na preukázané zhoršenie maximálnej aeróbnej výkonnosti mali vyhnúť darovaniu krvi 2–3 týždne pred pretekmi. Rekreační športovci môžu darovať krv prakticky bez obmedzenia.
ilustračné foto: archív M&F
