Hernia a posilňovanie

| foto: M&F speciál PEVNÉ BŘICHO, ŠTÍHLÝ PÁS  |model: LEE APPENSON

Na otázky čitateľov odpovedá telovýchovný lekár DUŠAN HAMAR

Patřím k jedincům, co mají nadváhu. Díky tomu jsem dostal pupeční kýlu. Lékaři mi doporučili netahat těžká břemena. Co mám dělat? Nechci ztratit možnost cvičit!

PETR W., Bystřice pod Hostýnem

Hernia, ozna­čovaná aj ako prietrž, predstavuje vytlačenie časti obsa­hu brušnej dutiny (spravidla čreva s pobrušnicou) cez oslabené miesto v brušnej stene. Postihnuté bývajú „slabšie“ miesta ako oblasť nad slabinovým väzom (slabinová, inquinálna hernia), pod slabi­novým väzom (stehnová, femorálna hernia), pup­ka (pupočná, umbilikálna hernia) a bránice (bráničná, diafragmatická hernia).

Okrem oslabenia prirodzene slabších miest brušnej steny v dôsledku štrukturálnej, resp. funkčnej menejcennosti spojivového tkaniva zohráva úlohu pri vzniku her­nie aj pôsobenie zvýšeného vnútrobrušného tlaku. Tento môže byť dôsledkom zmno­ženia vnútrobrušného tuku, ras­tu nádoru, zmnoženia vnú­trobrušnej tekutiny, chronického kašľa alebo zápchy. Keďže k zvyšovaniu vnútrobrušného tlaku dochádza aj pri silových cvičeniach, posilňovanie sa paušálne považuje za príčinný faktor hernie. V skutočnosti však pri oslabení kritických miest brušnej steny zohráva oveľa významnejšiu úlohu vrodená štrukturálna menejcennosť spo­jo­­vého tkaniva a najmä chabé svalstvo brušnej steny.

Na rozdiel od pomerne rozšírenej predstavy, nebýva vznik hernie dôsledkom akútneho natrhnutia brušnej steny pri náhlom zvýšení vnútrobrušného tlaku pri dvíhaní ťažkého predmetu. Naopak, jej posilňovanie môže byť významným faktorom, ktorý riziko prvotného či opakova­né­ho vzniku hernie znižuje.

Úroveň stúpnutia vnútrobrušného tlaku pri silových cvičeniach závisí od dvíhanej váhy, či prekonávaného odporu, počtu opakovaní, sérií a rozsahu aktivovaných svalových skupín. Veľmi výrazne sa uplatňuje aj aktivácia tzv. Valsalvovho manév­ra (úsilného pokusu o výdych pri uzavretej hlasovej štrbine, ktorý slúži na spevnenie stien trupu a poskytnutie opory svalom ovládajúcich pohyby konča­tín). Dochádza však k nemu iba pri dvíhaní váh blízko individuálneho maxima, bežné silové cvičenia možno absolvovať aj bez prerušenia dýchania. Ak sa vykonávajú cvičenia do 70 % individuálneho jednorazového maxima (také s ktorými je možné vykonať cca 10 opakovaní) bez aktivácie Valsalvovho mechanizmu, zostane vnútrobrušný tlak na re­la­tívne bezpečnej úrovni.

Posilňovacie cvičenia, naj­mä tie, ktoré sú zamerané špeciálne na brušné partie, dokážu spevniť svaly brušnej steny, čo v konečnom dôsled­ku znamená nielen zníženie rizika vzniku novej, ale aj recidívy chirurgicky korigovanej hernie. Pri nekomplikovanom pooperačnom priebehu bežnej slabinovej alebo pupočnej hernie možno začať s posilňovaním po 4–6 týždňoch. Spočiatku by dvíhané váhy nemali prekračovať 50 % jednorazového maxima a iba postupne s odstupom 2 týždňov je ich možno zvyšovať po 5 % až na úroveň 70 % jednorazového maxima. Treba varovať pred prílišnou nedočkavosťou dvíhať neprimerane skoro ťažké váhy. Potrebné spevnenie brušnej steny možno dosiahnuť iba postupným primeraným tréningom. Dôležité je tiež vyvarovať sa ak­ti­vácie Valsalvovho manévra. Pri dýchaní sa odporúča vykonávať nádych v brzdivej, exentrickej a výdych v koncentrickej fáze.

V bežnom živote predstavuje hernia skôr nepríjemný kozmetický defekt. Iba u časti postihnutých býva spojená s nevýraznými bolesťami. Hlavným rizikom hernie býva jej zacviknutie kedy úzka bránka hernie nielenže nedovoľuje vtlačenie jej obsahu späť do brušnej dutiny, ale naviac stláča cievy, ktoré zásobujú časť čreva v hernii. Ta­kýto stav, kedy viazne pasáž črevom a hrozí odumretie jeho časti býva spojená s výraznými bolesťami. Považuje sa za náhlu brušnú príhodu a vyžaduje si okamžitú operáciu, pri ktorej sa musí uvoľniť a pri pokročilých stavoch nezriedka aj odstrániť postihnutá časť čreva. Obyčajne sa vykoná aj chirurgické spevnenie oslabeného miesta brušnej steny. Vzhľadom na uve­dené riziká sa dnes odporúča preventívna operačná korekcia hernií.

*Prof. MUDr. DUŠAN HAMAR, PhD. je vedúci oddelenia telovýchovného lekárstva Ústavu vied o športe pri FTVŠ UK v Bratislave, predseda Slovenskej spoločnosti telovýchovného lekárstva, člen exekutívy Medzinárodnej federácie športovej medicíny (FIMS) a lekárskej komisie Medzinárodnej federácie vysokoškolského športu (FISU). Odborným konzultantom MUSCLE&FITNESS je od roku 1991.