JURAJ JURÁČEK: každý chce býť profík, najlepšie hneď po prvej súťaži

Juraj aka GeorgeSVK, jak tě znám z instagramu, představ se prosím čtenářům Muscle&Fitness

Ahoj Honzo a všetci čitatelia Muscle&Fitness. Volám sa Juraj Juráček, mám 31 rokov a pochádzam z malej dediny pri Trenčíne ktorá sa volá Bošáca. Na Slovensku je Bošáca veľmi známa pre svoju slivovicu. Od roku 2009 žijem permanentne na ostrove Isle of Man. Minulý rok som sa tu dokonca oženil a s manželkou Katie plánujeme čoskoro začať rodinu.

JURAJ JURÁČEK

Jak se chlapík ze Slovenska dostane do Velké Británie?

Bolo to povôdne v roku 2007 keď som sa rozhodol odisť zo Slovenska, hlavne za učelom si zlepšiť angličtinu kedže som chcel začať štúdium na vysokej škole v anglickom jazyku. To som aj začal v roku 2008 ked som sa vrátil na Slovensko, ale po roku štúdia som sa vratil naspäť do Británie. V roku 2011 som spoznal moju manželku a tým že ona pochádza odtiaľto vedel som že tu už ostanem natrvalo.

Ty žiješ na Ostrově Man, což je taková samostatná jednotka mezi Irskem, Skotskem a Anglií. V čem je život tam u vás výjimečný?

Život na ostrove je velmi pokojný, je tu minimálna kriminalita, ľudia sa tu za ničím neponáhľajú a celkovo hlavne miestny ľudia sú ako angličiania hovoria veľmi laid-back. Ostrov patrí anglickej královne ale vládneme si tu sami, máme svoj parlament, svoje peniaze a zákony. Ostrov je najviac známy svojimi motorkárskými závodami TT (Tourist Trophy) ktoré každoročne prilákajú asi 20 tisíc motorkáskych fanúšikov z celého sveta. Ostrov je tiež známy pre svoju nízku daň čiže finančný sektor je to čo pohána miestnu ekonomiku. Ešte taka rarita je že tu máme mačky bez chvostov.

Jak populární je u vás kulturistika? Jak ji žerou lidé v posilovně, ve které cvičíš?

Toto je trošku niečo s čím tu bojujem kedže ľudia tu kultristiku moc nesledujú a celkovo nechápu o čom to je. Ono ani posilovne sú tu neni tak dobre vybavené, ja dokonca mám členstvo v dvoch posilovniach pretože v každej mi niečo chýba. Máme tu zopár ľudí ktorí už súťažili ale tých ktorí sa tomu aktívne venujú by si spočítal na jednej ruke. Ale tak tým že tu žije iba 80 tis. ľudí tak sa tu všetci v tej kulturistickej komunite poznáme a vzájomne podporujeme.

JURAJ JURÁČEK

Jsi kulturistou i velkým fanouškem kulturistiky. Jak dlouho již trénuješ a jaká je tvá soutěžní historie?

Trénovať som začal keď som mal 15 rokov v domácej posilovne ktorú mi zhotovil môj otec. Prvú súťaž som absolvoval v 16-tich rokoch, myslím že to bolo na jeseň roku 2005 a bola to Veľká Cena Martina organizovaná pánom Vonsom. V 2006 som potom štartoval na Majstovstvách Slovenska dorastencov kde som obsadil skvelé 2. miesto. Potom som mal od cvičenia prestávku, ale v roku 2009 som sa vratil na súťažné ako junior a absolvoval 2 súťáže v klasickej kulturistike na Slovensku. Potom ako som sa odsťahoval do Británie, kulturistika mi už ostala iba ako koníček ale sledoval som ju stále aj tu v Britanii. Často som čítaval Muscular Development, navštívil som Bodypower Expo pár krat. To som si inak najviac užil pri mojej prvej návšteve v roku 2010. Bolo to doslova nabité kulturistickými hviezdami, žiadne hviezdičky zo sociálnych sietí vtedy neexistovali čiže bol to fakt neskutočný zážitok. Káždopádne ako čas plynul a ja som sa usadil so svojou vtedy priateľkou, dostal som sa do komfortnej zóny a začal naberať kilá. Moja postava bola veľmi vzdialená od tej kulturistickej ale bol som spokojný. Veľke rozhodnutie prišlo keď sme sa rozhodli že sa s priateľkou vezmeme. Svadba bola naplánovaná na Júl 2018 no a ja som si povedal že by som absolvoval súťaž, ktorá by bola krátko pred svadbou a mal to ako takú motivaciu sa dostať naspať do formy. To bolo na začiatku minulého roku no a tak som absolvoval 2 súťaže vo federácii PCA v Máji 2018 v kategorii Muscle Model. Moc mi táto kategória nesedela ale vedel som že nemám na to aby som išiel do kultristickej kategórie. Každopádne sútaže boli skvelé a ja som si to veľmi užil byť naspať na pódiu. Tak ma to nadchlo že som si povedal že chcem ísť naspať v roku 2019, ale už ako kulturista. Po svadbe v Júli som chcel začať prípravu na rok 2019 ale mal som zdravotné komplikácie takže som mohol trenovať len zľahka až do Vianoc. Na začiatku tohto roku som sa spojil so skvelým britským kulturistom Josh Maley ktorý tiež zavodí v PCA ako profík. Začali sme spolupracovať vo februári tohto roku s plánom že to nachýstame na jednu z kvalifikačných súťaží na jeseň tohto roku ale už do kuturistickej kategórie Novice – číze začiatočníci. Na konci septembra som absovloval prvé závody NABBA England kde som skončil piaty a o týždeň neskôr som už závodil na PCA London kde som skončil tretí a dostal pozvanie závodiť na veľkom Britskom finále v Hull-e ktoré bolo o týždeň neskôr. Britské finále som si veľmi užil, bol to fakt veľký zážitok stáť tam na pódiu.

Proč závodíš v PCA? S touto federací máš totiž nejčerstvější zkušenost.

PCA ma hlavne zaujala ako za docela krátku dobu si tu v UK vybudovali tak veľké meno a prestíž. Aktuálne s 2BrosPro je PCA tá najpresížnejšia kultristická federácia vo Veľkej Británii.  Páči sa mi že si veľmi zakladajú na tom, a sám prezident Ryan Alexander to vždy tiež tvrdí, že pre nich sú zavodníci na prvom mieste. Není tam žiadna politika, závody sa nikdy nenaťahujú časovo. Ono dokonca aj teraz na tom finále, ktoré sa konalo počas dvoch dní a bolo tam takmer 600 zavodníkov, oba dni to vždy odsýpalo a súťaž vždy skončila na čas. Inak v tom Hull-e závodili aj profíci a dobrý zažitok som mal keď som bol na nástreku farby s Ronny Rockelom ktorý stál v striekacom stane oproti mne. I keď už nemá tu formu ktorú mal keď bol 6. na Mr. Olympia ale tá hmota a hustota svalov je tam stále.

Kdo tebe osobně nejvíc zajímá v Československu z kulturistů?

Z Československej scény sledujem Lukáš Osladila, ktorý mi aj pomáhal s prípravou v roku 2009 a sme odvtedy kamaráti, Milana Šádka a rád sledujem Pavla Berana. Som veľmi zvedavý čo nám Pavel ukáže na New York Pro 2020 kde možno nastúpi aj s Milanom čo by bolo skvelý súboj. Rád tiež sledujem Michala Križánka a Tomáša Tabačiara.

JURAJ JURÁČEK na MST Dorostu v 2006

Kdo je v tvých očích nejlepším českým a kdo slovenským kulturistou?

Z tých ktorí už nesúťažia tak z Česka je to Pavol Jablonický a zo Slovenska Jaro Horvát. Obaja sú veľkými ikonami kulturistiky či už v Česku alebo na Slovensku. Z tých súčasných je to Lukáš Osladil a Michal Križánek, tu je to myslím jasné a myslím že vela ľudí by súhlasilo.

Jak vnímáš tu dobu skoro 15 let zpátky a současnost v tom, kam se kulturistika posunula? V čem jsme dál a v čem se třeba vracíme v čase?

Ten rozdiel je fakt neskutočný. Ja som začínal v časoch keď kultristika bola jediná kategória a myslím že klasická kulturistika sa zrovna rozrastala. Profík sa mohol stať iba ten kto vyhral Majstrovstá Sveta a viem že na profíkov sme sa dívali ako na ľudí z inej planéty. Teraz vidíme rôzne federácie, niektoré menej kvalitné ale zasa niektoré na skvelej úrovni. No a ten nárast tych nových kategórii alebo aj samostatných súťaží ako napr. Diamond Cup, Amateur Olympia atď. je tiež neskutočný. Nehovorím že je to zlá vec lebo si myslím že to prilákalo viac ľudí k tomuto športu a hlavne keď sa pozrieme na takú kategóriu Classic Physique, ľudia sa pozrú na týchto chalanov a povedia si že je to niečo čomu by sa aj oni mohli priblížiť lebo sa to zdá viac dosažitelné. Lenže taktiež sa mi zdá že v dnešnej dobe každý chce býť profík, najlepšie hneď po prvej súťaži. Nikto nie je ochotný makať a veľa ľudí chce výsledky čo najrýchelšie. Sociálne siete tiež neexistovali. Tie si myslím inak prinášajú pozitíva ale aj vela negatív. Je napr. skvelé ako teraz možeš komunikovať s rôznými či už kulturistami alebo trenérmi po celom svete, možeš sa spýtať otázky, zistiť nové informácie v tomto je to skvelé. Ale zasa mame tu aj rôzne instagramové hviezdy, influenceri ktorí vela kráť ani nestáli na pódiu a nemajú žiadnu skúsenosť s kulturistikou a radia ľudom. Dobrý príklad bol keď som bol na Bodypower minulý rok. Stáli tam fronty na ľudí ktorých som ja vôbec nepoznal ale sú známi pretože majú milióny follower-ov, ale napr. taký Evan Centopani nemal na stánku nikoho. Tu vidíme kam sa ta kulturistika uberá, ale tak zasa aspoň som mohol kecať s Evan-om ako dlho som len chcel.

JURAJ JURÁČEK s trenérem Joshem Maleym

V čem je Josh Maley jiný trenér, než většina trenérů, kteří jsou zároveň kulturisty?

Myslím že určite tým jeho prístupom. Odvtedy ako spolupracujeme spolu nemôžem si vynachváliť jeho servis, my máme checkiny každý týždeň a nikdy ani raz nemeškal s odpoveďami alebo aj keď mu napíšem na Whatsapp-e hocikedy nemá problem odpovedať a plus je fakt neskutočne skvelý človek. Neni to vôbec žiadny frajer ktorý by sa na niečo hral, vždy myslí veľmi pozitívne a preto si aj mýslím že sme si tak dobre sadli. On je teraz sám v súťažnom období a zasa nikdy ani raz mi nenapísal prepáč som unavený, odpoviem až zajtra alebo niečo podobné, je to fakt profík či už na pódiu alebo mimo pódia. Čo som si veľmi užil bolo keď sme obaja súťažili v Hull-e na finále kde on súťažil večer v profi kategórii a skončil na 2. mieste.

Máš detailnější plány i pro rok 2020?

Hej s Joshom viacmenej už máme plán na 2020. Feedback od rozhodcov bol že som bol pekne pripravený len potrebujem ešte viac hmoty, a toho sme si boli vedomí aj s Joshom. Takže momentálne plán je taký že pôjdeme offseason a v Apríli/Máji sa uvídi či to je tam kde chceme, alebo budeme pokračovať a nachystám sa možno až na jaro 2021. Gól pre mňa je vyhrať tú Novice kateróriu v PCA na tom Britskom finále a spravím pre to maximum ale na druhej strane si uvedomujem že to chce čas. Vždy hovorím že kulturistika je maratón a nie šprint.

JURAJ JURÁČEK