Military fitness – byť fit znamená prežiť
16. 6. 2017
Bežná predstava o zlepšovaní fyzickej kondície je zostaviť si tréning z účinných cvikov a tri-štyrikrát do týždňa sa v stanovenom čase objaviť v posilke a odmakať si svoje. Týždeň má 168 hodín a preto ani 3–4 hodiny v posilňovni nemusia vždy stačiť na dosiahnutie viditeľného výsledku. Každý musí poznať sám seba, svoje telo, a vedieť, čo si môže počas tých hodín mimo tréningu dovoliť, aby nezišiel zo správnej cesty. Súčasťou kondície je aj jej mentálna zložka, prejavujúca sa vo vôľových vlastnostiach a disciplíne.
M&F 6/2017. Do čísla 8 pripravujeme rozhor s Colinom MacLachlanom a Jonom Priceom, ktorí pôsobili v britských špeciálnych jednotkách. Majú skúsenosti z vojenských operácii po celom svete. Pri rozhovoroch s nimi som si lepšie uvedomil, o čom vlastne fitness alebo skôr telesná zdatnosť a pripravenosť je.
Gabriel Trojčák, inštruktor streľby a taktiky v TCA. (foto: MAREK KAĽAVSKÝ)
Títo chlapi sú schopní ísť až za hranice ľudských možností, čo sa týka fyzickej výdrže a najmä psychickej odolnosti. Práve mentálna zložka kondície je často kľúčová. Náš mozog a nervová sústava má vplyv na všetko, aj na to, či cítime bolesť, hlad alebo či nás nejaký podnet rozruší alebo nerozruší. Všetko je v hlave – to nie je len prázdna fráza, ktorú často priam až zneužívajú ľudia na svojich sociálnych sieťach so snahou motivovať alebo ohromiť ostatných. Ľudia, ktorí denno-denne riešia krízové situácie, vrátane vojakov a záchranárov, a aj viacerí vrcholoví športovci mi potvrdili, že silné telo bez dostatočnej rozumovej kontroly neznamená nič.
Silné telo bez dostatočnej rozumovej kontroly neznamená nič
Schopnosť kriticky myslieť nás odlišuje od živočíchov, ktoré nemajú dostatočne vyvinutú mozgovú kôru. Konajú vo veľkej miere inštinktívne a psychológ Daniel Kahneman, držiteľ Nobelovej ceny za behaviorálnu ekonómiu, potvrdil, že v kritických situáciách sa aj človek často spolieha na emócie. Schopnosť ovládať emócie je preto dôležitá aj u príslušníkov špeciálnych jednotiek. Požiadavky z nasadenia, kedy musia robiť kľúčové rozhodnutia pod tlakom a v krátkom časovom úseku, vedú k vysokej úrovni rozvoja tejto schopnosti. Okrem toho majú vojaci vysokú úroveň disciplíny, zmysel pre povinnosť, zodpovednosť a odolnosť. Bývalých príslušníkov elitných jednotiek často zamestnávajú ako učiteľov resp. trénerov vo firmách, aby tieto vlastnosti rozvíjali u žiakov a zamestnancov.
Ukľudniť si hlavu. Inak ani silné telo nepomôže
Najjednoduchšie riešenia sú často najlepšie
Pri orientácii v neznámom teréne inštruktor zdôraznil, že najdôležitejšie je zachovať si chladnú hlavu. To sa mi potvrdilo už vo viacerých životných situáciách; problém nikdy nie je taký veľký, ako sa na prvý pohľad zdá. Nesmiem však vymýšľať hlúposti – najjednoduchšie riešenia sú často najlepšie, čo platí aj pri prežití v prírode. Ak sa stratím, musím si vybrať najschodnejšiu cestu a začať kráčať. V stredoeurópskych podmienkach je takmer 100-percentná šanca, že v priebehu jedného dňa narazím na stopy ľudskej civilizácie. Nemusím pri tom ani loviť alebo prekonávať prírodné prekážky využitím sily.
Krátku vzdialenosť medzi dvoma prevismi by som bez problémov prekonal rúčkovaním po lane alebo po kmeni stromu, silu a vytrvalosť na to mám. Musím však brať do úvahy, že v kritickej situácii možno nebudem mať dosť síl na rúčkovanie. Vtedy je lepšie ľahnúť si na lano a prekonať ho priťahovaním sa v polohe ľahu. Cieľom zdatnosti tu nie je napumpovať svaly chrbta a bicepsy, ale prežiť. To je dostatočný cieľ na to, aby mu človek podriadil svoje zmýšľanie.
Prečo (ne)cítime bolesť
Schopnosť myslieť nás nielen odlišuje od zvierat ale dáva nám aj výhodu pri zvládaní kritických situácii. Uvedomením si súvislostí človek lepšie zanalyzuje situáciu a dokáže potlačiť vplyvy z vývojovo nižších častí mozgu. Naopak, niekedy nižšie časti regulácie organizmu prevezmú kontrolu nad telom. Vtedy zvládneme aj situáciu, v akej by sme za bežných podmienok zlyhali. Horolezec v tomto videu odtlačil z hrudníka skalu ťažšiu ako svetový rekord v benčprese. Zachránil si tým život.
Iste sa vám už stalo, že ste sa pri športe zranili: nakopnutý členok pri futbale alebo natiahnutý sval v posilňovni. Napriek tomu ste zápas alebo tréning dokončili bez bolesti. Tá sa dostavila až po vychladnutí. Nič zvláštne, to len telesné mechanizmy potlačili bolesť a umožnili vám sústrediť sa na cieľ. V stave nabudenia sa v tele vylúči adrenalín, ktorý zablokuje kanály v receptoroch bolesti, ktoré neprijímajú prenášače informácii. Po vychladnutí adrenalín ustúpi a receptory znovu reagujú. Vtedy je však už človek v bezpečí (alebo má po zápase).
Bolesť, únava, hlad sa dajú potlačiť aj vedome, keď sa človek poriadne sústredí na úlohu a uvedomuje si jej dôležitosť. Vojaci, bežci na extrémne dlhé trate, horolezci a aj niektorí vrcholní manažéri sú v tom dobrí. Veľa vrcholových manažérov sa v mladosti venovalo športu alebo slúžilo v armáde, kde si vypestovali vôľové vlastnosti. Preto je šport ideálny prostriedok na rozvoj nielen telesnej kondície ale aj (a niekedy najmä) jej psychickej zložky. Z toho istého dôvodu by som privítal aj znovuzavedenie povinnej vojenskej služby. Veľa mladých je na svoj vek v slabej fyzickej kondícii a chýbajú im aj vôľové vlastnosti a disciplína na výraznejšie prispenie do spoločnosti. Vojenská služba, ak je správne vedená, by mala položiť základy týchto vlastností a schopností.
Follow @MF_CzechSlovak