MS mužov IFBB 2019 očami reprezentačného trénera ROLANDA BROSMANA

Po svetových šampionátoch, ktoré sa po niekoľko rokov za sebou konali v Benidorme, sa dejisko tohtoročných majstrovstiev sveta presunulo mimo hranice Európskej únie. V poradí 73. MS v kulturistike mužov IFBB sa v dňoch 5. až 10. novembra uskutočnili vo Fujairahu, čo je jeden zo siedmich emirátov združených do Spojených arabských emirátov. Priznám sa, konečne zmena, na ktorú sme sa všetci veľmi tešili a boli sme zvedaví, aké to tam bude.

Na Arabský polostrov sme prileteli v stredu 6. novembra. Krajina, pripomínajúca planétu Mars najmä cestou od letiska Dubaj po Fujairah, nás naozaj prekvapila. Cestou autobusom sme s údivom sledovali kopce holých skál a piesku, ktorý miestami vytváral záveje. Všetko šlo, ako malo, až kým vodič autobusu zle neodbočil. Nejaký čas sme šli zlým smerom, čo spôsobilo hodinku jazdy navyše…

Časť úspešnej slovenskej výpravy v dejisku svetového šampionátu: (v popredí zľava) Smrek, Tatarka, Sagan, (v hornom rade zľava) Soták, Brosman, Holota.

Po príchode do mesta Fujairah sme vystúpili priamo pred oficiálnym hotelom Novotel, kde bola práve na programe registrácia účastníckych krajín. Keďže prezident SAFKST Boris Mlsna sa postavil do radu medzi prvými, vedel som, že registráciu budeme mať čoskoro úspešne za sebou. Tak sa aj stalo a mohol som ísť ubytovať náš reprezentačný tím. Pretekári si tak mohli konečne oddýchnuť a skoncentrovať sa na prezentáciu, ktorá sa konala na druhý deň, ale už vo veľkolepej športovej hale, dejisku šampionátu. Potrebovali sme hlavne všetci dobre navážiť: Tomáš Smrek a Martin Sagan do kategórií games classic, Peter Tatarka do classic physique, Ján Soták a Vladimír Holota do váhových kategórií športovej kulturistiky. Nakoniec sme sa v tomto smere zaobišli bez akýchkoľvek extrémnych procedúr. Iba Peter Tatarka zaradil mierne saunovanie, aby sa rýchlejšie vypotil a zbavil sa potrebného množstva vody.

Vo štvrtok, čiže v deň prezentácie, sme z hotela do športovej haly šli autobusom cca 20 minút. Vstup do haly bol možný až po osobnej prehliadke strážnou službou – týkalo sa to doslova každého, security agent nahliadol do každej tašky či vaku. I prezentáciu sme úspešne zvládli medzi prvými. Inak tam panoval chaos, veľký nával pretekárov, keďže niektoré krajiny neboli zaregistrované a členovia ich národných tímov sa tak nemohli odprezentovať. Proste mela, nervozita, ba priam agresivita. V ten istý deň sa v dopoludňajších hodinách konal aj medzinárodný kongres IFBB. Okrem iných dôležitých informácií sme sa tam dozvedeli, že súťaže v kategóriách games classic sa presúvajú z pôvodne avizovaného piatku na ďalší súťažný deň, čiže na sobotu. S tým sme, samozrejme, nerátali, ale stáva sa, že na poslednú chvíľu sa čosi zmení. Novej situácii sme teda prispôsobili časovanie foriem u Smreka a Sagana, ešte toho dňa večer však vyšlo oficiálne stanovisko, že časový harmonogram sa meniť nebude. Pretekári v kategóriách games classic teda nastúpia na pódium už v piatok. Každý, kto tomu rozumie, si vie predstaviť, asi aké stresy to u pretekára vyvolá a ako sa to môže odzrkadliť na výslednej forme… Znova sme teda urobili nevyhnutné zmeny s cieľom odstať Smreka a Sagana do čo najlepšej fazóny.

Víťazné trofejeTomáš Smrek a Roland Brosman

V piatok, prvý súťažný deň, mal hneď zrána o 9:00 nastúpiť Tomáš Smrek v kategórii games classic do 175 cm. Štart kategórie sa však posunul až na 11:30, čo nám, pravdupovediac, vyhovovalo. Tomášova forma bola napokon vynikajúca a on suverénne vyhral nad všetkými 9 súpermi. Po dvoch predchádzajúcich štartoch na MS v Benidorme, odkiaľ si zakaždým odniesol striebro, získal tentoraz vytúžený titul! Prezentoval sa v skvelej forme, ba podľa mňa dokonca v životnej. Viem to objektívne posúdiť, keďže som s ním bol na MS už po tretíkrát. O tom, kto má byť novým majstrom sveta, rozhodla v jeho prípade prezentácia a najmä voľná zostava.

Ďalej nasledovala vyššia kategória games classic (nad 175 cm), v ktorej nastúpil na pódium mladý, ešte len 23-ročný junior Martin Sagan. Mal 17 súperov, čo znamenalo elimináciu a podľa nových pravidiel IFBB postup do semifinále len pre TOP 10 pretekárov. Dominantné stehná, najmä v základnom postoji, skvelý dvojitý biceps spredu i hrudník zboku Martina posunuli nielen do najlepšej desiatky, ale i do finálovej šestice, kde napokon skončil na 5. mieste. So svojím umiestnením medzi mužmi môže byť maximálne spokojný. Nepamätám si, či vôbec niekedy štartoval nejaký slovenský junior na MS mužov a skončil vo finále…

Vo Fujairahu sa na MS zišla mimoriadne početná a kvalitná konkurencia.

Po Martinovi nasledovalo niekoľkohodinové úmorne čakanie až do večera, kedy na pódium nastúpil náš Peter Tatarka, minuloročný absolútny majster sveta v classic physique. Aj on mal početné pole súperov, v kategórii classic physique do 180 cm bolo dovedna 20 súťažiacich. Peter prešiel elimináciou do semifinále a následne i do finále, kde bojoval o medailu. Nakoniec skončil na 4. mieste, podľa výsledkových listín mu chýbali len 3 body na bronzovú priečku. Škoda. Petrovi nie je čo vytknúť, mal úžasnú formu, ako to u neho býva zvykom. Jeho najvážnejší súperi však boli tiež vynikajúco pripravení. Navyše upútali užšími pásmi, čo sa v tejto kategórii hodnotí zvlášť vysoko.

V sobotu, druhý deň športových zápolení, sme sa s Jánom Sotákom a Vladimírom Holotom vybrali do haly čo najskôr ráno. Chcel som sa totiž vyhnúť stresom a v predstihu zabezpečiť chalanom dobré miesto na oddych. Z rovnakého dôvodu som im i vrchný náter farby naniesol v skorých ranných hodinách ešte v hoteli, aby sa nestresovali v návale pretekárov, kde treba rýchlo natierať. Takto si chalani len ľahli na svoje miesto na karimatky a pokojne relaxovali.

Roland Brosman a Ján Soták

Po ľahších váhových kategóriách som začal s úpravou farby u Jána Sotáka, ktorý mal štartovať vo váhe do 85 kg. Poviem vám, bol som v údive: nikdy som sa ešte nestretol s tým, aby v akejkoľvek hmotnostnej kategórii športovej kulturistiky bolo až 37 pretekárov! A presne do takého kotla nastúpil Jano. Pri nástupe všetkých 37 pretekárov na pódium som mal zimomriavky po celom tele. Nikdy predtým som nevidel stáť na pódiu toľko bodybuilderov v jedinej kategórii. Hľadal som hneď Janka a keďže som vedel, že má číslo 482, našiel som ho na úplnom kraji pódia. Nasledovala eliminácia: otáčanie, porovnávanie v skupinkách, kde Jano dominoval. Prvým víťazstvom pre nás bol postup do semifinálovej TOP 10. Priznám sa, už to bola pre nás veľká radosť. Druhé víťazstvo bolo, keď sa Jano v semifinálových porovnávaniach ocitol hneď v prvom vyvolaní, čo pre neho znamenalo temer istú účasť vo finálovej šestici. Finále sme potom brali už ako tretie víťazstvo. Veril som v akúkoľvek medailu, čo by bol obrovský úspech a nikto by voči tomu nemohol nič namietať. Janko bol v životnej forme. Nikdy predtým som ho nevidel tak dokonale pripraveného. Najmä jeho kvadricepsy, ale i hamstringy, mali konečne dostatočnú separáciu. S trénerom Štefanom Havlíkom urobili za rok veľký kus práce, vyšperkovali i voľnú zostavu, ktorá dokonale ladila k hudobnej skladbe i k typu postavy, aký Jano prezentuje. Zmienim i slová viceprezidenta SAFKST Ľuboša Matejíčku, ktorý na druhý deň po súťaži povedal: „Janko, takéhoto som ťa ešte nevidel. Skvelé stehná! Už pri nástupe v základnom postoji mi bolo jasné, že ťa nebude možné prehliadnuť.“ Ján Soták napokon svojím 6. miestom v počtom účastníkov rekordnej kategórii potvrdil, že patrí do svetovej špičky. Má ideálnu telesnú stavbu i proporčnosť a verím, že na medailu v budúcnosti určite dosiahne.

Triumfujúci Vladimír Holota

Posledným štartujúcim zo slovenskej výpravy bol Vlado Holota. Skromný, tichý chalan, ktorý počúval na každé slovo. Schovaný, zahalený v rohu, kde nevzbudzoval pozornosť, až kým som nezačal aj u neho s úpravou pokožky. Som nesmierne rád, že si Vlado nechal poradiť najmä v závere prípravy. Počas roka bol u mňa na niekoľkých tréningoch, kde sme preberali hlavne techniku cvičenia chrbta, aby sme čo najviac eliminovali nedostatky. Už dlhšie Vlada sledujem, je to veľký talent. Mladý, len 28-ročný chalan disponuje vynikajúcou genetikou, proporčnosťou, ale najmä plnými guľatými svalmi. To v kombinácii s úzkym pásom a vynikajúcimi stehnami nemôže ostať bez povšimnutia, kdekoľvek sa postaví. Tak to bolo i vo Fujairahu.

Vladimír Holota, svetový šampión do 95 kg

V kategórii do 95 kg mal 19 kvalitných súperov, ktorí sa snažili čo najviac upútať už v základnom postoji. Z môjho pohľadu Vlado jasne patril do finále. To sa i potvrdilo. Vlado hladko prešiel elimináciou. V semifinále bol vybraný na porovnanie v prvom kole, kde nad súpermi dominoval vo všetkých pózach. Po voľnej zostave, ktorú z môjho pohľadu musíme ešte doladiť, sme už len netrpezlivo čakali na vyhlásenie výsledkov. Vo mne sa vtedy rozhostilo hrobové ticho, zimomriavky, a to i napriek tomu, že všade navôkol skandovali tímy a fanúšikovia mená svojich pretekárov. Keď na pódiu zostali už len Vlado a súper z Iránu, vravel som si, že toto už musí vyjsť. A zrazu bum, blesk z jasného neba, máme tu víťaza. Vlado Holota sa stal majstrom sveta! V kulturistike historický úspech pre Slovensko po 7 rokoch. Konečne. Odchovanec Ľubomíra Hečka a oddielu VTJ Technika Liptovský Mikuláš absolvoval svoju reprezentačnú premiéru a jeho víťazstvo na tej najprestížnejšej súťaži v hierarchii IFBB bolo zaslúžené. Po vyhlásení medailistov a povinných pózach pre fotografov si Vlado pod pódiom sadol na prvú voľnú stoličku a len na mňa bez slova hľadel. Nezmohol sa nič povedať, ani sa len usmiať, stále mu totiž ešte nedochádzalo, že sa práve stal majstrom sveta. Objal som ho a ihneď sa rozplakal spolu so mnou. Tá radosť plná emócií sa nedá opísať…

Majster sveta v kulturistike do 95 kg Vladimír Holota s prezidentom SAFKST Borisom Mlsnom a autorom reportáže, štátnym trénerom mužov Rolandom Brosmanom.

Nasledovali gratulácie od vedenia slovenskej reprezentačnej výpravy, počnúc prezidentom SAFKST Borisom Mlsnom, Gabikou Mlsnovou (ktorej by som sa chcel poďakovať najmä za promptné informácie z prvej ruky ohľadom zmien formátu súťaže) a viceprezidentom SAFKST Ľubošom Matejíčkom (ktorému tiež ďakujem predovšetkým za priame usmerňovanie našich pretekárov z priestoru pod pódiom, čo sa nesmierne cení). Čo dodať na záver? Ak si niekto myslí, že tento šport je výsostne individuálna záležitosť, tak sa veľmi mýli! Je to tímový šport. Bez dobre zohratého skúseného tímu ľudí, kde každý vie, čo má robiť, by úspechy nikdy neboli.

Roland Brosman, štátny tréner mužov SAFKST