Psychológia športu. Sila tvojej mysle.
Psychológia športu. Tvoja myseľ má väčšiu silu ako telo. Kam pôjde myseľ, telo bude nasledovať. Autor Boris Prekop. Foto Kristián Kozár.
Vo svojich predchádzajúcich článkoch na tému psychológia športu som vyzdvihoval mentálnu silu, ktorú často využívame nesprávne, alebo iba časť jej skutočného potenciálu. Naozaj platí, že ak koncentrujeme svoju psychickú energiu na jeden cieľ, vytrváme a nestrácame vieru — výsledky nás ohromia. Naša myseľ dokáže obdivuhodné veci. Ako to už býva s každou veľkou silou, aj ona nám však vie aj poriadne zavariť.
Ako tréner pracujem s rôznymi typmi ľudí. Každý má inú osobnosť. Niektorých musím do cvičenia povzbudzovať, poháňať alebo dokonca nútiť, iných treba skôr brzdiť. Tipujem, že ako čitateľ nášho časopisu patríš skôr do druhej kategórie.
Ako to teda je?
Je skutočne dôležité prekonávať svoju pohodlnosť, posúvať svoje hranice a neustále zlepšovať svoj výkon. Niekedy je ale žiaduce urobiť krok späť, oddýchnuť si a načerpať nové sily. Akceptovať, že dnes nie je ten deň D. A to je pre niekoho problém. Podstatný problém, ktorý môže negatívne ovplyvniť celé naše tréningové snaženie. Musíme pochopiť, že nič v živote nejde lineárne, teda ani naše výsledky nebudú z tréningu na tréning lepšie a lepšie. Vplyvom rôznych fyzických aj psychických faktorov sa vyskytnú aj horšie tréningy, dokonca celé obdobia. Je to úplne normálne, len to musíme akceptovať.
Psychológia výkonu.
Naše telo nám neustále vysiela signály, ako na tom je. Dobrá nálada, únava, energia, sila, bolesť… To všetko svedčí o jeho vnútornom rozpoložení. Hlava však často nepočúva a „ide si svoje“. Bez mysle by sa nič nezorganizovalo ale bez tela by sa nič nezrealizovalo. Vek, ročné obdobie, životné zmeny, pracovná záťaž, rodinné pomery a tisíc ďalších vecí zasahujú do nášho súkromného života a teda aj do tréningového režimu.
Ak je naše mentálne nastavenie také, že každý tréning musí byť lepší, ťažší, dlhší alebo tvrdší (musím zdvihnúť väčšie váhy ako naposledy alebo urobiť viac sérií), koledujeme si o problém.
Je skutočne dobrý nápad ísť cvičiť po náročnej nočnej zmene ťažké mŕtve ťahy a potom ešte pomáhať susedovi na stavbe? Naozaj musíš ísť drepovať svoj osobný rekord po prebdenej noci? Nepochybujem, že tvoja hlava to zvládne. Ale čo tvoje telo?
Telo nasleduje hlavu.
Ak sa hlava rozhodne, že budeme trénovať ako víťaz Mr. Olympia, telo bude počúvať. Ak však hlava ignoruje telo, problém je na svete. Pretrénovanie alebo v horšom prípade zranenie sú na dosah. Kým zranenie je jasné ako facka, pretrénovanie má rôzne formy a často ho ťažko odhalíme. Vzniká začarovaný kruh — vďaka svojej povahe makáme tvrdo, dlho a často, až sa náš výkon zastaví alebo dokonca zhoršuje. Keďže sme tvrdohlaví, makáme ešte viac. Dostávame sa do štádia, kedy sa výkon naďalej zhoršuje, alebo stagnuje, napriek našej enormnej snahe. Často je konečným výsledkom depresia a skepsa. Makám ako šlak a nejde to. Ja už neviem, čo mám robiť…
V takejto situácii je dôležité mať to, čo sa odborne volá nadhľad nad situáciou. Je to však ťažké, lebo sami seba nikdy nevidíme objektívne a práve naše mentálne nastavenie je prekážkou k pochopeniu situácie. Prekonávať nedostatok skúsenosti — „know-how“ hrubou silou je vždy slepá cesta. Platí to pri chudnutí aj pri naberaní svalov. Každému odporúčam naplánovať si svoj postup, rozdeliť si ho na obdobia a rátať s tým, že to nepôjde bez problémov. Treba do svojho postupu začleniť i odpočinkové dni, dni aktívneho oddychu a aj dni úplne mimo posilňovne. Dni, kedy budeme mať dostatok času poriadne sa vyspať, najesť sa, oddýchnuť si a prehodnotiť svoj postup. K tréningu sa vrátime silnejší: fyzicky ale najmä psychicky.
Hlava je riadiace centrum!
Múdry človek používa rozum a nejde hlavou proti múru. Preto je hlava tou silou, ktorá všetko riadi. Musíme však počúvať aj telo. Poznať svoje slabiny je prednosť a nie slabosť. Každý ich má a preto s nimi musíme počítať. Pre niekoho je tou slabinou práve tvrdohlavosť. Ak sa nedokáže povzniesť nad nastavenie „viac znamená lepšie“ a nestranne sa pozrieť na svoj prístup, bude na to doplácať. Ak makáš ako kôň a nevidíš výsledky, problém nemusí byť v tom, že málo makáš. Možno práve naopak. Trénuješ až príliš. Nechávaš sa uniesť emóciami a robíš veci po starom, ako si zvyknutý. Jedine skutočné pochopenie veci a praktická náprava ťa vrátia na cestu za svojimi cieľmi.
Tá istá vlastnosť, tvrdohlavosť, môže človeku pomôcť prekonať najťažšie tréningy, nezastaviť sa, keď sa zdanlivo nedarí a vytrvať napriek nepriaznivým podmienkam. Ak je tvoja hlava silnejšia ako tvoje telo, máš všetky predpoklady byť dobrým športovcom. Celková psychológia tvojho výkonu musí byť v súlade s cieľmi. Nezabudni však na nadhľad nad situáciou. Používaj triezvy rozum a skús sa na veci pozrieť aj s odstupom. Ak chceš nové výsledky, musíš zmeniť svoje myslenie. Viac neznamená vždy lepšie. Dlhší tréning nie je vždy efektívnejší, častejší tréning nemusí byť vždy lepší a väčšie váhy nemusia vždy znamenať pokrok.
Ak ťa zaujala táto téma, v každom časopise Muscle and Fitness nájdeš rubriku „Psychológia športu“ kam píšem články s touto témou, alebo si prečítaj niektoré z iných článkov priamo tu na stránke, napríklad od Jozefa Švuba.
