Diabetes a šport

l foto: CORY SORENSEN, ROBERT REIFF

Odpovedá Prof. MUDr. DUŠAN HAMAR, PhD.  

* Mám diabetes 1. typu a denne užívam inzulín (trikrát rýchly, jedenkrát bazálny). Rozhodla som sa navštevovať fitcentrum, ale tu začal môj problém s rozhádzanými glykémiami. Akonáhle si sadnem na bicykel (spinning) po 15 minútach mi cu-kor vybehne na 10–17 a viac. To isté pozorujem aj pri cvičení s činkami. Aký druh športu je pre mňa vhodný a prečo moje glykémie pri telesnej aktivite tak skáču?

Nestála hladina krvného cukru je typickým problémom, s ktorým sa pacient postihnutý typom cukrovky závislým na inzulíne stretáva prakticky každodenne. Za normálnych okolností treba pri jej regulácii zohľadňovať dva základné faktory: dávku, prípadne druh podávaného inzulínu a stravu. U športujúcich diabetikov pristupuje naviac telesné zaťaženie, ktoré tiež významným spôsobom ovplyvňuje glykémiu. Táto ďalšia premenná problém udržiavania hladiny krvnej glukózy ešte ďalej komplikuje. Udržiavanie glykémie si za takýchto podmienok vyžaduje veľa pozornosti a trpezlivosti a v neposlednom rade tiež dostatočné znalosti nielen o podstate ochorenia, účinkoch jednotlivých druhov inzulínu, ale aj o mechanizmoch účinku rôznych foriem telesného zaťaženia.

Príčiny poklesu krvnej glukózy

V typických prípadoch vedie telesné zaťaženie miernej až strednej intenzity k poklesu hladiny glukózy. Deje sa tak v dôsledku troch základných mechanizmov:

1. Svalové kontrakcie umožňujú aj bez prítomnosti inzulínu vstup glukózy do svalových buniek, a to mobilizáciou proteínu GLUT4. Ten sa po uvoľnení zo zásobnej formy v plazme viaže na bunkovú stenu a podieľa sa na transporte glukózy z krvi, resp. medzibunkového prostredia do vnútra buniek.
2. Ďalším mechanizmom je zvyšovanie účinku inzulínu, ktorý spočíva v stimulácii reakcií vedúcich k mobilizácii transportného proteínu GLUT4 a jeho väzbe na bunkovú stenu.
3. Posledným mechanizmom je zvyšovanie počtu inzulínových receptorov na povrchu bunky. Práve ich stimulácia spúšťa vyššie uvedenú reťazovú reakciu mobilizácie transportného proteínu GLUT4 a jeho väzbu na bunkovú stenu. Kým prvý mechanizmus sa uplatňuje iba bezprostredne pri zaťažení, resp. v skorej fáze regenerácie (cca 1 hod.), druhý pretrváva niekoľko hodín až 1 deň. Tretí mechanizmus sa vyvíja pomerne dlho (niekoľko dní až týždňov), zodpovedajúco dlhšie však aj pretrváva.

Telesné zaťaženie a jeho účinky

Pokles hladiny krvnej glukózy v priebehu telesného zaťaženia treba spravidla kompenzovať zvýšeným prívodom sacharidov pred jeho začatím. V opačnom prípade môže dôjsť k poklesu hladiny krvného cukru na príliš nízke hodnoty (tzv. hypoglykémii), čo sa môže prejaviť nielen pocitom hladu a malátnosti, ale v extrémnom prípade aj stratou vedomia (tzv. hypoglykemický šok). Keďže zmeny glykémie pri telesnom zaťažení sú individuálne, treba v úvodnej fáze pravidelnej pohybovej aktivity otestovať vlastné reakcie a postupne upraviť dávky inzulínu a spôsob stravovania, najmä druh a množstvo jedla prijímané pred zaťažením. Väčšina diabetikov dnes už disponuje jednoduchými prístrojmi na monitorovanie krvnej glukózy, takže celú procedúru úpravy dávkovania inzulínu by pri patričných vedomostiach mohli zvládnuť aj sami. Aj napriek tomu je však vhodnejšie celý postup konzultovať, prípadne zrealizovať v spolupráci s odborným lekárom diabetológom.

Za určitých podmienok môže telesné zaťaženie viesť k paradoxnej reakcii – k vzostupu hladiny krvnej glukózy. Deje sa tak predovšetkým vtedy, keď sa telesné zaťaženie absolvuje v stave dekompenzácie, ktorý je prejavom dlhšietrvajúceho nedostatku inzulínu a je charakterizovaný veľmi vysokými hladinami glykémie (15 mmol/l a viac) a prítomnosťou ketolátok v krvi a moči. Pokročilé štádiá dekompenzácie sa prejavujú typickým acetónovým zápachom.

Miernejšie formy možno diagnostikovať iba biochemicky stanovením prítomnosti ketolátok v moči. V takomto stave sa telesné zaťaženie neodporúča. S pohybovou aktivitou možno začať až po kompenzácii stavu pomocou zodpovedajúcich dávok inzulínu.

Stúpanie glykémie, a to aj pri jej nižších východiskových hladinách, môže spôsobiť aj príliš vysoká intenzita zaťaženia. Svalová práca vysokej intenzity, pri ktorej je organizmus nútený časť energetických nárokov hradiť z tzv. anaeróbnych zdrojov, býva spojená s výraznou aktiváciou adrenergného systému a vylučovaním hormónov adrenalínu a noradrenalínu. Oba tieto hormóny, označované spoločným termínom ako tzv. katecholamíny, okrem stimulácie orgánov krvného obehu a dýchania, výrazne zvyšujú aktivitu fosforylázy v svaloch a pečeni. Tento enzým je okrem iného zodpovedný za štiepenie zásobného sacharidu glykogénu na glukózu. Kým zvýšená dostupnosť glukózy v svalových bunkách sa môže bezprostredne použiť ako zdroj energie pre svalovú prácu, glukóza mobilizovaná z glykogénu v pečeni sa dostáva do krvného obehu.

Jej množstvo, ktoré sa za takýchto podmienok uvoľňuje, presahuje rýchlosť, s akou sa vychytáva a spotrebováva v mozgových a svalových bunkách. Výsledkom býva stúpajúca hladina glykémie.

Je síce pravda, že takúto hyperglykemickú reakciu možno kompenzovať zvýšenými dávkami inzulínu, avšak za cenu zvýšenia rizika hypoglykémie a z nej vyplývajúcich potenciálnych komplikácií. To je hlavný dôvod, prečo sa diabetikom prvého typu vrcholový šport neodporúča. Neznamená to však, že cukrovka prvého typu predstavuje absolútnu kontraindikáciu pretekárskeho športu.

Z uvedeného vyplýva, že váš problém môže spočívať buď v nedostatočnej kompenzácii cukrovky, alebo príliš vysokej intenzite zaťaženia. Mali by ste navštíviť svojho diabetológa, aby skontroloval stav liečby a prípadne upravil dávkovanie inzulínu.

Správna voľba

Pozornosť treba venovať aj intenzite vykonávaných pohybových aktivít. V prípade vytrvalostných cvičení (napríklad beh, chôdza, či jazda na bicykli) by minútová hodnota srdcovej frekvencie nemala presahovať úroveň 180 mínus vek v rokoch. Preferovať treba súvislé formy pohybovej aktivity. Pri intervalovom zaťažení, môže byť síce priemerná úroveň intenzity prijateľná, jeho aktuálne fázy však bývajú príliš intenzívne so všetkými potenciálne negatívnymi vplyvmi na hladinu krvného cukru. Spinning je zaťaženie, ktorého intenzita je príliš vysoká. Oveľa vhodnejšie bude používať bicyklový ergometer na súvislé 30–40-minútové zaťaženie intenzitou, pri ktorej sa bude srdcová frekvencia pohybovať okolo 140–150 úderov za minútu.

Pri silových cvičeniach sa treba vyhýbať veľmi intenzívnym formám (napríklad kruhovému tréningu). Medzi sériami s váhou, s ktorou cvičiaci dokáže vykonať 10–12 opakovaní, si treba dopriať minimálne tri minúty odpočinku.

Pri dodržiavaní spomínaných zásad je pravdepodobné, že reakcia glykémie bude mať pozitívny, t.j. mierne klesajúci charakter a vy budete môcť športovať, či už pre vlastné potešenie alebo pre zdravie.

Treba však objektívne priznať, že kým u pacientov s na inzulíne nezávislým typom cukrovky majú pohybové aktivity veľký liečebný a preventívny význam, u mladých ľudí postihnutých prvým, resp. na inzulíne závislým typom cukrovky budú mať priaznivé účinky skôr nepriamy charakter (úprava telesnej hmotnosti, zlepšenie spektra krvných lipidov a zlepšenie funkčnej zdatnosti kardiorespiračného systému). Za priaznivý prejav možno považovať zníženie potreby inzulínu, nemožno však očakávať také zlepšenie ako vo včasných štádiách diabetu druhého typu, kedy sa pacient obíde aj bez inzulínu. Pohybová aktivita dokáže do značnej miery kompenzovať základný problém tohoto ochorenia, a síce zníženie citlivosti inzulínových receptorov do takej miery, že pacient vystačí s inzulínom, ktorý produkuje jeho podžalúdková žľaza. Keďže pri prvom type diabetu sa žiadny inzulín netvorí, zostáva pacient aj pri zvýšení citlivosti receptorov odkázaný na jeho podávanie, či už injekčne alebo pomocou špeciálnej inzulínovej pumpy.

Obezita detí a cukrovka

Už sedemročné obézne deti majú prvé príznaky artériosklerózy a cukrovky 2. typu. Americkí a talianski vedci zistili pri vyšetrení detí vo veku od 6 až 14 rokov aj začínajúce kôrnatenie ciev a zvýšenú inzulínovú rezistenciu, píšu v časopise Diabetes Care.

Archangelo Iannuzzi a jeho kolegovia z nemocnice Cava de’Tirreni v talianskom Salerne vyšetrili stovku obéznych detí, ktorým merali krvný tlak, odolnosť voči inzulínu a hodnoty cholesterolu. Ultrazvukovými vyšetreniami získali vedci obraz o stave detských tepien. Tieto údaje porovnali s dátami detí s normálnou hmotnosťou. U obéznych detí zistili lekári zvýšenú inzulínovú rezistenciu, zvýšený krvný tlak a hodnoty inzulínu. Priemerný krvný tlak obéznych detí dosahoval hodnotu 120/76, pričom normálna hodnota je 98/65.

Z pohľadu vedcov boli znepokojujúce aj výsledky ultrazvukových vyšetrení. U niektorých obéznych detí totiž zistili zhrubnutie a stuhnutie určitých artérií. Z vyšetrení dospelých je známe, že hrubnutie tepien predchádza ich neskoršiemu zúženiu, ktoré spôsobuje koronárne cievne ochorenia a mŕtvice. Včasná regulácia hmotnosti má preto význam pre zníženie rizika cievnych ochorení a ich následkov, ako aj počtu čoraz častejších prípadov cukrovky 2. typu medzi deťmi, konštatuje Iannuzzi.

Prof. MUDr. DUŠAN HAMAR, PhD.

• Vedúci oddelenia telovýchovného lekárstva Ústavu vied o športe pri FTVŠ UK v Bratislave, predseda Slovenskej spoločnosti telovýchovného lekárstva, člen exekutívy Medzinárodnej federácie športovej medicíny (FIMS) a lekárskej komisie Medzinárodnej federácie vysokoškolského športu (FISU). Od roku 1991 odborný konzultant MUSCLE&FITNESS.