Je vegetariánstvo zdravé?

Veľa ľudí vymieňa vo svojom jedálnom lístku mäso za ovocie a zeleninu. Je však tento ich spôsob výživy zdravý?

„Zvieratá sú moji priatelia a svojich priateľov nejem,“ vysvetľuje spisovateľ Shaw svoj postoj k (ne)jedeniu mäsa. Láska k zvieratám je však len jeden motív, prečo sa ľudia vzdávajú rezňov, steakov a klobások. Veľa ľudí sa k vegetariánstvu dostane z religióznych dôvodov. Aj strach z hormónov, geneticky upravených zvierat či vražedných zvieracích ochorení znižuje u konzumentov chuť na mäso a vedie ich k uprednostňovaniu vegetariánskej stravy.

Nie je však vegetarián ako vegetarián. Pod pojmom vegetariánstvo sa skrýva niekoľko jeho foriem. Zatiaľ čo ovo-lakto-vegetariáni nejedia mäso ani ryby, zato si však doprajú zvieracie produkty ako mlieko, vajcia a mliečne výrobky, lakto-vegetariáni vyškrtli zo svojho jedálneho lístka aj vajíčka; mlieko a výrobky z neho však skonzumujú.

Vegáni, veľmi striktná vetva vegetariánov nezjedia nič, čo má čokoľvek spoločné s nejakým zvieraťom. Nielenže vyškrtli zo svojich jedálnych lístkov všetko súvisiace s mäsom, vajcami a mliekom, nejedia ani med, nepoužívajú výrobky z kože ani vlny. Jedlo vegánov pozostáva výlučne z rastlinnej stravy. Tí najortodoxnejší odmietajú dokonca prípravu zelenej stravy varením, dusením a pečením.

Od prírody človek nie je stavaný na výlučne rastlinnú stravu. Náš žalúdok aj zuby zodpovedajú „všežravcom“. Z toho automaticky vyplýva, že človeku by mohlo niečo chýbať, ak sa orientuje na stravu príliš jednostranne.

Vegetariánska strava však nemusí viesť nutne, ako sa mnohí domnievajú, k nedostatku niektorej zložky výživy. U ovo-lakto-vegetariánov dodávajú vajcia, mlieko a syry dôležité živiny, minerály a stopové prvky. Vhodnou kombináciou rastlinných a živočíšnych bielkovín možno dosiahnuť ich optimálny prísun do organizmu (napríklad kombináciou ovsených vločiek s jogurtom alebo mliekom).

Nebezpečný z tohoto hľadiska je však výlučne vegánsky spôsob stravovania. Môže viesť k nedostatočnému prísunu minerálov, vitamínov a stopových prvkov do organizmu. Najbohatšími zdrojmi železa, zinku, jódu a selénu ako aj vitamínov B sú totiž mäso a ryby. Kalcium sa zas nachádza vo vysokej koncentrácii v mlieku a v mliečnych výrobkoch.

Priťažujúcou okolnosťou takéhoto spôsobu stravovania je, že surové rastlinné produkty, ovocie a zelenina, obsahujú látku „fytát“, ktorý spolu so železom, zinkom a kalciom tvorí nerozpustné komplexy a znemožňuje tak ich príjem do organizmu. Odmietanie tepelného spracovania zelenej potravy môže preto viesť k vážnym zdravotným problémom.

Ak patríte k tým, ktorí chcú prestúpiť na „vegetariánsku vieru“ mali by ste vážne uvažovať o suplementácii multivitamínovými preparátmi obsahujúcimi minerálne látky a stopové prvky. Ich nedostatok sa totiž prejaví zväčša až po niekoľkých rokoch.

Nedostatok kalcia a vitamínu D spôsobuje rednutie kostí a je príčinou zlomenín. Nedostatok železa, ktorý sa okrem iného prejavuje únavou a dýchavičnosťou, má veľmi nepriaznivý vplyv na fyzickú výkonnosť človeka.

Nakoľko vegetariánstvo pomáha zdraviu alebo ho poškodzuje je predmetom štúdie Nemeckého onkologického centra od roku 1976. Podľa ich výskumov znižuje vegetariánsky spôsob stravovania výrazne riziko úmrtia na civilizačné ochorenia, akými sú infarkt a nádorové ochorenia. Nesúvisí to však len s tým, čo vegetariáni majú na tanieri, ale s celou ich filozofiou života. Oveľa menej fajčia, pijú alkohol a nápoje obsahujúce kofeín a ich telesná váha je nižšia ako váha priemerného občana.

Pri zostavovaní jedálneho lístka sa treba opierať o vedecké fakty a nereagovať len emotívne a vyčiarknuť jednoznačne všetko „mäsové“. Ak vám ide naozaj o zdravie, potom vám iste viac prospeje príležitostné jedlo z ryby alebo chudého mäsa než pravidelná konzumácia napríklad čokoládového pudingu…