Spiderman syndróm

31. 7. 2015

Pamätáte si príbeh Spidermana: mladého novinára Petra uštipne infikovaný pavúk a jeho telo nadobudne super-schopnosti, o akých každý len sníva. No s veľkou mocou prichádza aj veľká zodpovednosť. Schopnosti by sa ľahko mohli obrátiť proti nemu, ak by ich nedržal od kontrolou. Peter pochopil, že ich musí používať opatrne a na správny cieľ.

Ako súvisí Spiderman s mojím príbehom? Počas rokov tvrdého tréningu a odriekania si rôznych pôžitkov som si vypestoval určitú úroveň odolnosti a tolerancie voči bolesti. Na tréningoch bojových umení som sa naučil, prečo boxeri a iní bojovníci trénujú brušné svaly tak tvrdo – nervové receptory si zvyknú na neustálu záťaž a bolesť a nepovolia ani pri tvrdých úderoch. Svoj podiel na tom má aj adrenalín, ktorý potláča potláča rušivé podnety.

Aj ja som do istej miery schopný trénovať a pracovať aj za podmienok, kedy by to už väčšina ľudí vzdala. Vďaka odolnosti stíham veľa vecí. Som posledný stojaci po párty v meste a pomáham ostatným dostať sa domov. Na druhý deň som hore ako prvý, metabolizmus stihol odbúrať alkohol, a ostala len energia, vďaka ktorej si celkom dobre zacvičím a potom porobím nejakú prácu na počítači – kým sa ostatní zobudia.

Ale – s veľkou schopnosťou prichádza aj veľká zodpovednosť.

Teraz ležím v nemocnici v Šahách, v meste kde som 18 rokov vyrastal, a nemôžem robiť nič, pretože do predlaktia mám zapichnutú ihlu, cez ktorú steká infúzia. Dostal som nejakú infekciu do pravej nohy, keď som sa vracal domov z jednej akcie cez Bosnu a Srbsko. V utorok som cítil mierne svrbenie pri chôdzi, ale ignoroval som to, veď to bude len väčší pľuzgier. V stredu poobede už bola bolesť neznesiteľná a pľuzgier nadobudol 50 odtieňov fialovej. Rozhodol som sa vyhľadať pomoc až na druhý deň, keď budem doma. Človek vydrží trochu bolesti, povedal som si a vybral som sa poznávať Belehrad.

Keď však doktor na druhý deň uvidel moju nohu, prísne mi dohovoril, že sa zahrávam so životom. Okamžite to rozrezal, vyčistil a nasadil infúzie s antibiotikami. Určite musel myslieť aj na celkovú bezpečnosť – veď som prišiel s krajiny mimo EU z hrozivou infekciou – ale mal pravdu. Až príliš som dôveroval schopnosti svojho tela poradiť si s ťažkosťami a asi som to trochu prestrelil.

Ak ide o vaše zdravie, nikdy neváhajte urobiť „zbabelé rozhodnutie“. Nikdy. V živote dosť často riskujem, ale toto bolo už príliš. Kto by si pomyslel že nevinný pľuzgier môže prerásť do takej infekcie? Odolnosť voči bolesti vypestovaná tvrdým tréningom je skvelá vec. No s veľkou schopnosťou prichádza aj veľká zodpovednosť.

Pamätajte: je dobré mať vysokú mieru odolnosti voči bolesti, no tiež treba počúvať signály svojho tela a nenechať ho siahnuť až na samé dno rezerv!!!

Pred zranením…