Víťazstvo nad sebou je to najvzácnejšie

Víťazka kategórie žien od 36 do 45 rokov Edita SVOCÁKOVÁ 

DO FORMY s MUSCLE&FITNESS – súťaž vo formovaní postavy za 3 mesiace

Editka, v liste si nám napísala, že ťa dlhšie trápila postava a snažila si sa schudnúť. Prečo si sa prihlásila do našej súťaže, ako si ju objavila?
„Váš časopis sa u nás doma „povaľoval“ celé roky, manžel si ho predplácal. Ja som si ho prelistovala, čo-to prečítala, vrátane príbehov víťazov premeny DO FORMY s M&F. Pred 5–6 rokmi som sa prvýkrát prihlásila do vašej výzvy. Bola som spokojná s výsledkom, lebo som schudla. Záverečné fotky som však neposielala. Vtedy som prevažne behala, bicyklovala, spinningovala. Posilňovanie nebolo to, čo by ma priťahovalo. Prostredie posilňovní mi pripadalo nedôstojné, nevoňavé, fanatické. Tých, čo sa tam namáhali, som volala „pučiči“. Váhy, ktoré si nakladali, sa mi zdali cez čiaru, k tomu tie výkriky a pestovanie si narcistického syndrómu medzi zrkadlami… Nie, to nebola moja šálka kávy.“

Ty si vraj začala cvičiť už pred našou súťažou. Zmenila si niečo v priebehu súťaže? Ako si trénovala – posilňovňa, kardio či skupinové tréningy?
„So zmenou životného štýlu som začala v auguste 2018. Vrátili sme sa z dovolenky, a ja som vôbec nebola oddýchnutá! Cítila som sa unavená, frustrovaná, depresívna – a keď som sa pozrela na svoju fotku, ktorú som si urobila v zrkadle, zhrozila som sa. Mala som vtedy takmer 90 kíl a všade adekvátne pneumatiky. Zavelila som si – DOSŤ a NIKDY VIAC. Už sa nechcem stále dookola točiť v kruhu chudnutia, priberania, zlej nálady z toho, že si nemôžem hocičo obliecť, že sa necítim vôbec atraktívna. Pre mňa ako pre ženu je to veľmi dôležité! Nestačí mi byť inteligentná, bystrá, vtipná, profesne akceptovaná – potrebovala som mať aj figúru, s ktorou budem spokojná. V živote som dospela do bodu, keď som sa chcela definitívne posunúť ďalej a túto tému raz a navždy uzavrieť. Začala som behom včas ráno nalačno alebo po práci, lebo ma behanie baví. Lenže prišla jeseň, skoro sa stmievalo a ja som musela vstúpiť do posilňovne. Navyše moje telo si na kardioaktivity zvyklo a „zaťalo sa“. Či sa mi to páčilo, či nie, musela som urobiť zmenu. Zdôverila som sa trénerke, ktorá tam navigovala skupinu žien, že sa mi chudnutie zastavilo. Navrhla mi, aby som začala tréning posilňovaním a kardiotréningy zaradila až na záver tréningu – tak 20–30 minút. Práve v tom čase som sa prihlásila aj do vašej súťaže. Takže som mala ďalšiu motiváciu, prečo ísť ďalej a makať na sebe.“

Ako ovplyvnilo zaradenie športových aktivít tvoj bežný život? Našla si si ľahko čas na cvičenie?
„Všetko so všetkým súvisí a kde je vôľa, tam sa otvorí aj cesta. Ja som si musela celkovo urobiť poriadok vo svojich prioritách. Náš dom pred mojou premenou vyzeral, akoby doň malo 24 hodín denne, v akejkoľvek minúte dňa, vtrhnúť komando fotografov lifestylového magazínu, ktoré si chce u nás nafotiť marketingové zábery. Bola som otrokom toho priestoru. Dokola som upratovala, odkladala, zakladala veci, prala, žehlila, aby nič nebolo „neestetické“. Problémom bolo, že latku som si nastavila sama. Toho som sa musela zbaviť! Toto som sama sebe musela dovoliť – nebyť v tomto smere chorobne dokonalá. Môj manžel sa mi dokonca smial, že ja som schopná ešte aj jogurty v chladničke otáčať logami dopredu… Keď som pustila z rúk túto závislosť, odrazu som zistila, že čas, ktorý som strácala nikdy sa nekončiacou námahou, môžem investovať primárne do seba. Bez výčitiek som si išla po práci najskôr zacvičiť a energiu, ktorú som tam získala, som v úplnej pohode stíhala transformovať ešte aj do prípravy jedla na ďalší deň a do domácich prác. Mala som vytlačený hárok papiera, kde som si poctivo každý deň zapisovala, či som jedla 5x denne vhodnú stravu, či som pila čistú vodu, ako som cvičila… Vizualizácia mi pomohla a držala ma „nakrátko“.“

Prezraď čitateľom svoj tréningový týždenný rozpis a vzor jedného tréningu? Aké kardio aktivity si zaraďovala?
„Do posilňovne som chodila 5x v týždni. Môj tréning trval vždy  hodinu – posilňovanie + 30–40 minút kardio. V pondelok – chrbát a ramená, utorok – nohy, v stredu brucho, vo štvrtok ruky a ramená a v piatok opäť nohy. Tým, že mám slušnú výdrž, behávala som už aj v minulosti, tak na kardiotréning v podobe behu na šikmom páse či bicyklovania alebo šliapania na orbitreku som sa tešila každý deň. To bola pre mňa taká čerešnička na torte. V posilňovni som sa v podstate pridala k skupinovému kruhovému tréningu žien, ktorý korigovala trénerka. Bolo to motivujúce, keď som zistila, že dokážem viac ako ony, ktoré pravidelne cvičia niekoľko rokov… Tým, že bývam pod Tatrami, som v sobotu vybehla na túru, lyžovačku či do neskorej jari na skialp. Priznám sa, nie som absolútne súťaživý tip a kvôli víťazstvu nie som ochotná urobiť čokoľvek. Aj toto cvičenie a celkové rozhýbanie môjho života sa mne osobne zdalo príjemné. Svalovka sa síce stala mojou každodennou kamoškou, ale to som brala ako normálny sprievodný jav cvičenia. Zmeny na mojom tele prichádzali pomaly, ale boli viditeľné, a to som chcela. Nie vyhrať súťaž, ale vyhrať nad svojou pohodlnosťou a výhovorkami. Urobiť si v mozgu trvalú stopu, ktorá ma udrží na ceste rovnováhy medzi príjmom potravy, výdajom a absolútne samozrejmou prítomnosťou  pohybu. Bez toho to v dnešnej dobe obrovského pretlaku možností gastronomických zážitkov nejde.“

Polovicou úspechu je strava. Čo si zo stravy vylúčila a čo bol základ tvojho súťažného jedálnička? Podeľ sa o tvoj vzorový jedálniček na 1 deň.
„Nazdávam sa, že v mojom prípade je strava viac ako polovica úspechu. Odjakživa som bola v porovnaní s populačným priemerom  pohybovo aktívnejšia, len v stravovaní som nebola disciplinovaná. Navyše ma bavilo kúzliť v kuchyni, fotila som si navarené, napečené dobroty, čo moje okolie tešilo, mňa už – vzhľadom na predispozíciu priberať – menej. Tomu bol koniec. Musela som zo svojho života nekompromisne povyhadzovať všetky sladkosti a slanosti. Začala som pravidelne jesť 5x denne. Rozostupy medzi jedlami sú 3, max. 4 hodiny. Každú hodinu som vypila 2 dcl čistej vody alebo bylinkového čaju. Bez akýchkoľvek prirodzených či umelých sladidiel. A prestala som soliť. Po čase sa mi vrátil neuveriteľne citlivý zmysel pre chute. V obchode kupované potraviny sa mi zdali preexponovane podochucované a naopak, svoje jedlo, dochutené bylinkami, cesnakom, cibuľou, som si vedela delikátne vychutnať. Jedávala som štandardnú stravu, ktorú zrejme každý, kto chce dať svojmu telu živiny, ale nechce sa guľatiť, pozná: kuracie, morčacie prsia, králik, ryby, divina, nízkotučný tvaroh a syr, tofu, strukoviny, vajcia, orechy, kus-kus, ryža, zemiaky, bulgur a zelenina od výmyslu sveta v akomkoľvek stave. Zelenina je pre mňa „prezlečená voda“, takže som si jej dopriavala naozaj požehnane. V akomkoľvek stave – surovú, pečenú, varenú, grilovanú. S kúskom (30g) syra, pár kvapkami olivového oleja, spokojne aj ako jedno výživné jedlo (z piatich denne). Jedlo na celý deň som si nachystala deň vopred do 5 škatuliek, a potom som ho už iba v správnych rozostupoch konzumovala.“

Vzorový jedálniček

Užívala si aj nejaké doplnky výživy pre športovcov? Predsa len, pri vyššom výdaji energie je vhodné doplniť minerály, vitamíny a iné látky, ktoré zaťažené telo potrebuje vo vyššej miere.
„Doplnkom výživy pre športovcov som sa dlho bránila. Tým, že mám rada prirodzenosť a svoje výkony som nevnímala ako extrémne, nikdy som sa nesnažila tlačiť na pílu a ísť proti vlastnému telu. Ani v tréningu, ani v strave. Snažila som sa primárne stravou dať telu bielkoviny, zdravé tuky a sacharidy, nesiahať po syntetických, chemicky pripravených produktoch. V poslednom mesiaci v rámci premeny som na radu trénerky zaradila sacharidové vlny, tie ma trošku oslabili, tak mi trénerka vysvetlila, že na ochranu svalstva potrebujem výživové doplnky, preto som sa dala presvedčiť na BCAA a aminokyseliny. Vyrábala som si domáce proteínové tyčinky na cesty, keď nebolo možné zjesť klasické jedlo v 3-hodinovom intervale. Do nich som dávala ako jednu zložku 90%-ný kulturistický proteín.“

Proteínové tyčinky „40 ku 300“ 40 g orechov (akýchkoľvek) 40 g ľanových semien 40 g maku 40 g ovsených otrúb 40 g kulturistických bielkovín (minimálne 80%-ných) 40 g hrozienok/brusníc 300 g ovsených vločiek stévia na dosladenie mletá škorica – 5 lyžičiek POSTUP: Do mixéra dajte trocha vody, pridajte orechy, ľanové semená, mak a zmixujte. Ak je málo vody, prilejte. Pridajte 40 g minimálne 80%-ných kulturistických bielkovín a zmixujte. Všetko nalejte do väčšej nádoby, prisypte ovsené vločky, 40 g sušených hrozienok alebo brusníc, doslaďte stéviou a dochuťte škoricou. Zmieste masu a vytvarujte 5 tyčiniek. Môžete obaliť v kokose, zabaliť do alobalu a dať zmraziť. Ak je hmota hustá, pridajte vodu, ak je riedka, prisypte ovsené vločky. 1 tyčinka-1700 KJ=1 porcia jedla.

Ako reagovalo na tvoju fyzickú premenu tvoje okolie? Kto ťa najviac podporoval? Stretla si sa aj s negatívnymi reakciami, alebo naopak si bola pre niekoho inšpiráciou?
„Okolie sa prejavilo štandardne – ľudsky. Niektorí s ocenením, iní so závisťou – akože mlčaním do očí („mlčanie“ prezrádzalo vnútorné sebazožieranie, lebo podozrivo opeknievam), ale zato hlasnými komentármi poza chrbát, že to preháňam, že mi šibe, že prečo to robím… Mne však bolo jasné, že jednoduchšie sa stojí v opozícii snahy, čaká sa na „zázrak“, ako sa pridáva na cestu aktivity a sebazaprenia, lebo to chce zmenu, chce to prekročiť zónu pohodlia. Nič na tomto svete nie je len tak! Za všetkým je námaha, snaha, čin, skutok. Mám však jednu priateľku, ktorú som inšpirovala. Veľmi sa teším, že zmenila mnohé veci v stravovaní a v prístupe k fyzickej aktivite a že sa mení na krásnu ženu!
Mňa najviac podporoval manžel. Prvý mesiac (ešte v auguste) bol naozaj on tou skalou, o ktorú som sa musela oprieť, lebo moje telo sa bránilo, nepustilo ani deko napriek mojej disciplíne v cvičení i stravovaní. On ma vtedy ubezpečoval, že musím vydržať, že robím všetko správne, zmena príde, len to chce čas. Mal pravdu. A pravdu mala aj trénerka Katka Budzáková, ktorá mi v istom momente povedala, že sa mám vykašľať na váhu. Mám ju prestať riešiť. Mám sa pozerať do zrkadla a vidieť tam pevné, krásne žensky vyformované telo s vypracovanými svalmi, ktoré ukazuje v centimetroch krásne zmeny, a nestresovať sa číslom na váhe. Aj to bol pre moju psychiku podstatný pozitívny kopanec. Myslím si, že aj mnohé iné ženy sa zbytočne frustrujú číslom na váhe, pritom dôležitý je pomer tuku a svalov v tele. Ak naberáme svalovú hmotu a zbavujeme sa tuku, naše telo spevnie, esteticky je krajšie, pritom my sa frustrujeme číslom na váhe (pritom svaly sú ťažšie ako tuk…).“

Spoločné cvičenie s trénerkou Andreou Fiedlerovou.

Čo ti súťaž dala okrem pekného tela?
„Súťaž mi dala nový postoj k životu. V prvom rade som vďačná Bohu za to, že som tu, že som dostala dar života. Poprehadzovala som si skrz-naskrz hodnoty a priority. Začala som si vážiť samú seba. Svoju cenu som prestala odvodzovať od toho, čo si myslia iní, aké očakávania majú iní, aby boli spokojní iní.. So všetkým, čo mi Boh nadelil, chcem žiť šťastne! Prešla som si aj ťažšími obdobiami života, umárala som sa tým, že nemáme deti, kedy ich budeme mať, či vôbec… cítila som sa menejcenná, behala po lekároch od výmyslu sveta, nechala do seba pichať injekcie, ktoré možno tiež spôsobili to, že som bola tučná. A možno za tým všetkým bola iba sebaľútosť a odvíjanie vlastnej hodnoty od faktu, či mám alebo nemám deti. Či som v norme alebo som „iná“. Dnes už viem, že moja ľudská hodnota sa nedá vyčísliť. Som vzácna perla a tým, že som veriaca, tak si uvedomujem, že hodnotu bez ohľadu na čokoľvek, mi dáva Boh. Boh ma tu na tomto svete chcel mať! Tak ma sem poslal a mojou jedinou úlohou je robiť dobro. Tak ako je poslaním každého jedného z nás – šíriť dobro. Nič viac, nič menej. Za túto milosť poznania mu ďakujem a s týmto novým telom a postojom k životu kráčam ďalej.“

Počas cvičenia vysvetľuje Editke techniku vykonávania cviku Boris Prekop.

Aké pocity si si odniesla zo stretnutia víťazov a členov redakčného tímu, ktoré bolo v Šamoríne?
Stretnutie bolo príjemnou bodkou/bodkočiarkou za tým, čím sme si všetci z pozvaných za 3 mesiace premeny prešli. Je milé, keď sa stretnú ľudia, ktorí prichádzajú s individuálnymi životnými príbehmi, v ktorých je mnoho prienikov. Človeku sa odrazu otvorí okno, v ktorom vidí aj iných, ktorí museli zabojovať, často viac ako on sám. Každého jedného si nesmierne vážim a som vďačná za tie hodiny smiechu a priateľskej atmosféry, ktorú sme tam vytvorili. Po dni strávenom v posilňovni sme boli schopní podeliť sa so svojimi skúsenosťami, zážitkami, postrehmi zo života bez ohľadu na vek, postavenie, tituly… a medzi nami v rovnakom rozpoložení Petr Vaniš či Roman Volák. Veľmi obohacujúce.

Ako si na tom so sociálnymi sieťami? Zapojila si sa do facebookovej skupiny Do formy? Ak áno, čo ti dala?
Sociálne siete sa snažím mať čo najviac od tela. Nevnímam to ako informačne nasýtený priestor, skôr povrchný… V komentároch sa ľudia zbytočne zamocú, dourážajú, pritom príčinou je často iba neporozumenie informácie v súvislostiach na oklieštenom, malom priestore FB. Do skupiny na FB som sa zapojila kedysi na konci súťaže  – v tom zmysle, že som sa tam prihlásila, prelistovala, čo tam je a vypla to. Presne z dôvodu, ktorý som popísala vyššie. Zbytočné napätie a povrchnosť – uzavrela som pre seba. Zaujali ma tam nafotené recepty, ale tým, že ja nie som gurmán a premenou som sa naozaj dostala skôr do roviny jednoduchosti, funkčnosti, tak ani tie som nevyskúšala.“

V motivačnom liste si spomenula trénerku, aj tak sa opýtam, či si využila ponúknutú aplikáciu Workoutic?
„Nie, aplikáciu som nevyskúšala. Matne si spomínam, že zo zvedavosti som chcela, ale nastali tam nejaké technické komplikácie, tak som si povedala, že s týmto strácať čas naozaj nemusím. Trénerku som nemala osobnú – ona rozdelila zakaždým stanovištia na skupinovom tréningu a to bolo celé. Ak som vnímala, že sa jej chcem niečo spýtať, tak som to s ňou prešla, inak som bola v skupine žien, kde som iba poctivo cvičila, nič extra mi trénerka nedávala robiť.“

Editka s medailou za polmaratón a ukazovákom na svojom mene na oficiálnej tabuli košického MMM.

Od súťaže už ubehlo pol roka. Športuješ stále? Plánovaný polmaratón sa podarilo odbehnúť? Ako ďalej žiješ, stále aktívne?
„K tejto zmene som pristúpila naozaj radikálne. Chcela som tento zacyklený kolotoč definitívne rozťať a byť v živote užitočná, spokojná, šťastná, nie neustále riešiť to, že ,som tučná a nemám si čo obliecťʻ. K tomu nepochybne patrí pohyb. Stal sa pre mňa životným štýlom. V lete som – pred tým, ako som odišla do práce – odbehla svoju štandardnú 10-tku (hodinka času). Počas víkendov som si dávala dlhšie trasy – 12-15-18 kilometrov v nádhernom prírodnom teréne, s fantastickým sviežim ranným vzduchom. Radosť žiť! Popri tom som chodievala do posilňovne na hodinku, ale už iba 3x do týždňa. No a 6. októbra 2019 som si dala darček –  odbehla som polmaratón aj súťažne na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach s časom 2:05:29, čo bol pre mňa osobný rekord. Napriek 7 °C  a protivetru od 14 do 24 km/h na trase. A pokračujem v systematickom hýbaní sa úplne prirodzene ďalej.“

Čo by si poradila ľuďom, ktorí váhajú, či sa majú prihlásiť do súťaže v ďalšom ročníku?
„Najdôležitejšie je urobiť prvý krok. Rozhodnúť sa, vykročiť a kráčať. Keď si nastavia rozumné pravidlá v stravovaní i v cvičení, tak výsledky prídu. Opakujem, prídu. Len treba byť dôsledný a vydržať. Napriek zakopnutiam, prešľapom v stravovaní, občasným výpadkom tréningu, či nie celkom kvalitne odvedeným tréningom, výsledky prídu. Dôležité je, aby väčšina dní (80%) bola OK, zvyšok sú tie prešľapy, ktoré vás nestihnú stiahnuť na zlé chodníčky. Postupne sa dokážete tešiť z výsledkov a už vám to nedá, aby ste poľavovali či zobli nejakú hlúposť – bude vám zle a to vám za to nestojí. Víťazstvo nad sebou samým je to najvzácnejšie víťazstvo. Žiadna medaila ani zápis v listine víťazov nemá takú hodnotu, ako je hodnota, ktorú získate premenou svojho tela a mysle. Doprajte si toto víťazstvo, lebo si ho zaslúžite.“

Galéria