VLADIMÍR HOLOTA: zlatý debut na MS

V hierarchii tých najprestížnejších medzinárodných súťaží federácie IFBB International majú majstrovstvá sveta mužov výsadné postavenie. Šampionát má za sebou bezprecedentnú 73. ročnú históriu a bol odrazovým mostíkom do sveta profesionálneho bodybuildingu pre celú plejádu špičkových kulturistov. Za všetkých zmienime aspoň dve mená: Lee Haney a Ronnie Coleman, ktorí na MS zvíťazili v roku 1982, respektíve 1991, a medzi profesionálmi urobili v ďalších rokoch skvelú kariéru, ovenčenú rekordnými ôsmimi titulmi Mr. Olympia. Navyše triumf na najvyššej súťaži IFBB na amatérskej scéne dosiahli obaja na prvý pokus.

V tomto ohľade na nich tohto roku v novembri nadviazal Slovák Vladimír Holota (29). Člen reprezentačného výberu SAFKST zavŕšil svoj vôbec prvý štart na MS mužov IFBB (Fujairah, SAE) – a zároveň premiéru v seniorskej reprezentácii – zlatom v kategórii do 95 kg, keď svalovým rozvojom i kvalitou prekonal všetkých 20 súperov. Holota je tak prvým slovenským kulturistom po siedmich rokov (kedy v Ekvádore na MS triumfoval Marian Čambal), ktorý si zo zápolení svetového šampionátu v športovej kulturistike mužov odniesol zlatú medailu. Fantastický úspech!

M&F: Pri svojej reprezentačnej premiére na MS mužov IFBB (Fujairah, 2019) si vybojoval zlato v kulturistike do 95 kg. Ako si spomínaš na súťaž? Aké boli tvoje pôvodné ciele?
VLADIMÍR HOLOTA: „Svetový šampionát bol pre mňa neskutočný zážitok a zároveň skúsenosť, keďže som doposiaľ nikdy necestoval na súťaž tak ďaleko od domova. Spomienky sú už teraz, samozrejme, len tie najlepšie. Pravdou ale je, že organizačne to nebolo zvládnuté úplne ideálne. Vyskytli sa menšie problémy s dopravou, ubytovaním, aj samotný priebeh súťaže mal časový sklz. Boli momenty, kedy som musel so sebou vnútorne bojovať. Na pokoji mi nepridalo ani na poslednú chvíľu sťahovanie telesnej váhy do limitu kategórie, ale s pomocou nášho tímu sa všetko napokon úspešne zvládlo a výsledok stál za to.“

Žijeme v časoch internetu a sociálnych sietí. Sledoval si na nich svojich potenciálnych súperov?
„Nie. O konkurencii som nemal absolútne žiadny prehľad, sústredil som sa len na seba. Keďže to bola moja premiéra na MS mužov, jediná ambícia, ktorú som mal, bolo pripraviť sa čo najlepšie. V medailový úspech som po prvýkrát začal veriť až v momente, keď som bol vyvolaný v prvom vyvolávaní, v ktorom sme sa ocitli štyria. Aj to však len v kútiku duše.“

Vrchol tvojej doterajšej dráhy už poznáme, vráťme sa však na začiatok. Čo ťa priviedlo k činkám?
„K železu ma to ťahalo už od detstva, vždy sa mi páčili svalnaté postavy. S pravidelným tréningom som začal v roku 2010 na strednej škole, teda ako 19-ročný.
Dovtedy som sa venoval rôznym športom, ale pri ničom som dlhšie nevydržal. Až kým som sa nedostal k posilňovaniu. V tom som sa našiel. Odvtedy trénujem pravidelne bez akejkoľvek väčšej prestávky.“

Kde si vo svojich začiatkoch trénoval? Dopúšťal si sa ako začiatočník nejakých chýb v tréningu, respektíve v stravovaní?
„Od prvej chvíle som vždy trénoval len vo verejných fitness centrách. Samozrejme, chyby by sa našli – či už v strave alebo v tréningu. Často som napríklad kopíroval jedálničky profesionálnych kulturistov. To bolo skôr na škodu, pretože moje telo také kvantum stravy nedokázalo adekvátne využiť, a jediné, čo mi to prinieslo, boli problémy s trávením…“

Kulturisticky si sa rozvíjal najmä v oddiele VTJ Technika Liptovský Mikuláš. Ako si sa stal jeho členom? Ako sa vyvíjal tvoj tréning po príchode do oddielu pod vedením Ľubomíra Hečka?
„Za Ľubom Hečkom ma poslal Ivan Pavlisko. Trénoval som vtedy v Ružomberku, v posilňovni Maxifit, ktorej majiteľom je práve Ivo. Po nejakom čase si ma všimol a oslovil ma s tým, či by som si nechcel vyskúšať súťaženie. Mňa to, samozrejme, zaujalo. Odporučil mi Ľubomíra Hečka a dohodol stretnutie. Pán Hečko sa na mňa pozrel, porozprávali sme sa a dohodli sa na prvej súťaži. Keďže som v tom čase nemal žiadne vedomosti, ako taká príprava vyzerá, bol mi Ľubo Hečko veľkou oporou. Postupom času som sa začal sám vzdelávať a získavať informácie ohľadne tréningu, stravy, doplnkovej výživy, zlepšovať techniku cvikov. V procese učenia stále pokračujem.“

Ako si spomínaš na svoju prvú súťaž?
„Ako by to bolo včera. Boli to majstrovstvá Slovenska juniorov v roku 2012 v Beckove. Štartoval som v kategórii váhovej kulturistike nad 80 kg. Počas prezentácie som mal možnosť vidieť svojich súperov a jediné, čo mi behalo hlavou, bola otázka, čo tu vlastne robím. Nervozitu som zaháňal ryžovými chlebíkmi s džemom. Potom prišla na rad moja kategória. Spočiatku som mal slušnú trému, ale postupne – ako som prechádzal jednotlivými kolami – nervozita mizla a začalo sa mi to celkom páčiť. Voľnú zostavu som vnímal dosť kriticky, lebo ten pocit, byť sám na pódiu pred toľkými ľuďmi, pre mňa-introverta nebol bohvieaký. No nakoniec som to všetko zvládol. Skončilo sa to pre mňa veľkým úspechom, keďže som sa umiestnil na druhej priečke (za Dávidom Oravcom – pozn. red.). Tento počiatočný úspech na motivoval do ďalšieho súťaženia.“

Ako by si charakterizoval svoj štýl tréningu?
„Ako otvorený systém. Za tie roky, čo trénujem, sa totiž môj tréning neustále mení a vyvíja. Tento rok som v tréningu využíval princípy FST-7 (fascia stretch training), čiže tréning s naťahovaním svalových fascií. Autorom systému je Hany Rambod a tréning úspešne využívali napríklad Phil Heath a Jay Cutler. V praxi ide o to, že tréning danej partie zakončíte vybraným cvikom, ktorý absolvujete v siedmich sériách po 10–12 opakovaní; pauzy medzi sériami sú cca 30 sekúnd. Účelom tohto postupu je natiahnutie pevného obalu svalu, alias fascie, zvnútra. Takýto tréning mi v prvom rade prináša výsledky, v druhom rade ma aj baví, pretože je dostatočne intenzívny a rozmanitý. V budúcnosti v ňom určite mienim pokračovať.

V posilňovni som využíval aj množstvo iných intenzifikačných metód, vďaka ktorým som sa vedel dostať za hranicu svalového zlyhania. Pravidelne som zaraďoval zhadzované série, supersérie, negatívne opakovania, statické držanie záťaže atď. Vzhľadom na náročnosť by som ale tieto postupy rozhodne neodporúčal začiatočníkom.“

Máš nejaké súkromné tréningové know-how, s ktorým by si sa chcel s čitateľmi podeliť?
„Som toho názoru, že každý si musí nájsť to svoje, čo mu bude prinášať výsledky. Vnímať svoje telo a hľadať možnosti, ako napredovať. Pre mňa je prvoradá striktná technika, všetko ostatné považujem za druhoradé. Nie je až také dôležité, akú váhu pri danom cviku používam, ale to, aby som striktnou technikou cieľový sval čo najviac izoloval. Až po zvládnutí dokonalej techniky prichádza na rad zvyšovanie váh, obmena tempa a používanie intenzifikačných metód.“

Kedy si sa začal pripravovať na MS 2019?
„Príprava v podstate prebiehala od začiatku roka a mala rôzne fázy. Samotná predsúťažná príprava však trvala 4 mesiace. Na vrchole ´objemovky´ som vážil 110 kg, pred odchodom na MS už len necelých 102 kg. Váhu sa mi napokon podarilo veľmi tesne stiahnuť pod limit kategórie do 95 kg, v deň súťaže – po nacukrovaní – som však už vážil 98 kg.“

Mení sa tvoj tréning s nástupom predsúťažnej prípravy?
„Nijako významne. Rozdiel nastáva najmä v tréningovom splite. Trénujem 6 dní v týždni s tým, že problémové partie sa snažím precvičiť dvakrát za týždeň. Ak mi to čas dovolí, využívam aj dvojfázové tréningy. Rozdiel je aj v tréningu stehien: v príprave trénujem kvadricepsy a hamstringy oddelene. Mimochodom, nerobím vôbec žiadne kardio.“

Aké zásady uplatňuješ v stravovaní v objemovej príprave?
„Stravu mám poskladanú inak v tréningový a inak v netréningový deň. V tréningový deň držím bielkoviny okolo 3 g na kilogram váhy tela a sacharidy začínam na 4 g. V netréningový deň bielkoviny znižujem do 2 g a navyšujem príjem sacharidov na 6 až 8 g na kilogram mojej hmotnosti. Bielkoviny prijímam len z mäsa, vajíčok a proteínu. Mliečne výrobky a ryby mi nerobia dobre. Sacharidy konzumujem prevažne vo forme ryže, ryžovej krupice, batátov, zemiakov, ovocia a občas i cestovín. Denne mi to vychádza na 6 až 7 porcií. Z doplnkov výživy využívam najmä proteín, komplex

Ako sa ti darí zladiť súťažný šport so zamestnaním a súkromným životom?
„Keďže mám dve zamestnania – v noci pracujem ako SBS v herni a cez deň zase ako osobný tréner – nie je to vôbec jednoduché. Napriek tomu si myslím, že všetko celkom dobre zvládam. Viem si nájsť čas aj na šport a všetok voľný čas zase trávim s priateľkou, ktorá je pre mňa to najdôležitejšie. Snažím sa, aby práca, šport i súkromný život boli v rovnováhe.“

Aké sú tvoje plány do budúcnosti?
„Začiatkom roka by som chcel začať s prípravou na jesenné súťaže 2020, ale na ktoré konkrétne, v tom zatiaľ nemám jasno. Možno by som opäť skúsil MS mužov.“

Galéria